Moja milá sestrička, veľa som sa modlila za vás pri jasličkách; nech vám malý Ježiš, plný milosti a dobrotivosti, dá svoje najväčšie milosti a útechy!
Ešte nemáme ubytovanie na zimu a okrem toho nám majiteľ nariadil opustiť tento dom!
Dobrý Boh robí všetko tak dobre a dostali sme toľko dôkazov, že sa viac ako kedykoľvek predtým úplne odovzdávam Prozreteľnosti; je to tak príjemné, robím, čo môžem, ale bez akéhokoľvek rozrušenia. Nedarí sa to? Dobre! Boh má teda v pláne iné riešenie! Idem ďalej; ak sa to podarí, bude to tak, ak nie, idem znova ďalej. Chudáci ľudia, ktorí nepoznajú Božiu lásku k Jeho tvorom a ktorých život je kvôli ich obavám tak ťažký, ako ich ľutujem!
(cisárovná Zita Habsburská /1892–1989/, list rehoľnej sestre Hilarii, 12. januára 1923,
v situácii, keď je čerstvou vdovou s ôsmimi malými deťmi, v exile bez stálého bydlenia)
