Moja milá sestrička, ja som sa za vás veľa modlila pri jasličkách; nech vám malý Ježiš, tak plný milosti a dobroty, dá svoje najväčšie milosti a útechy!
My ešte nemáme ubytovanie na zimu a navyše nám majiteľ nariadil opustiť tento dom!
Dobrý Boh robí všetko tak dobre a my sme o tom dostali toľko dôkazov, že sa viac než kedykoľvek predtým úplne odovzdávam Prozreteľnosti; je to tak príjemné, robím, čo môžem, ale bez akéhokoľvek rozčúlenia. Nedarí sa to? Dobre! Boh má teda v pláne iné riešenie! Idem ďalej; keď sa to podarí, bude to tak, keď nie, idem zase ďalej. Chudáci ľudia, ktorí nepoznajú Božiu lásku k Jeho stvoreniam a ktorých život je kvôli ich obavám tak ťažký, ako ich ľutujem!
(cisárovná Zita Habsburská /1892–1989/, list rehoľnej sestre Hilarii, 12. januára 1923,
v situácii, keď je čerstvou vdovou s ôsmimi malými deťmi, v exile bez stálych bývania)
