Moja drahá malá sestra Růženko,
som rád, že sa Vám darí lepšie. Nič sa nenamáhajte. My si myslíme, že Boh je odkázaný na naše výkony, inak nás nemôže milovať. A on chce, aby sme pred ním stáli s prázdnymi rukami, aby nás mohol obdarovať. Keď sme plní našich vlastných výkonov, myslíme si, že je to naša zásluha. Ale potom nás Boh nemôže obdarovať, pretože v nás nie je voľné miesto pre jeho dary. To je, myslím, zmysel vety vo vašich Konstitúciách – byť voľný pre Boha. Naše ja je najväčšou prekážkou pre pôsobenie Boha v nás. Nekrúžiť okolo tohto ja, ale vychádzať zo seba, byť „prázdny“ pre Boha a jeho pôsobenie v nás.
(P. Vladimír Koudelka OP /1919–2003/, korešpondencia, list z 27. januára 1998)
