Moja milá malá sestra Růženka,
som rád, že sa vám darí lepšie. Nič sa nenamáhajte. My si myslíme, že Boh je odkázaný na naše výkony, inak že nás nemôže milovať. A on chce, aby sme pred ním stáli s prázdnymi rukami, aby nás mohol obdarovať. Keď sme plní našich vlastných výkonov, myslíme si, že je to naša zásluha. Ale potom nás Boh nemôže obdarovať, pretože v nás nie je voľné miesto pre jeho dary. To je, myslím, zmysel vety vo vašich Konštitúciách – byť voľný pre Boha. Naše ja je najväčšou prekážkou pre pôsobenie Boha v nás. Nekrúžiť okolo tohto ja, ale vychádzať zo seba, byť „prázdny“ pre Boha a jeho pôsobenie v nás.
(P. Vladimír Koudelka OP /1919–2003/, korešpondencia, list z 27. janúara 1998)
