Najdrožší bratia, počujte moje slová o veci veľmi dôležitej: ukojte smäd svojho ducha vodou z božského prameňa, ale neuhášajte ho! Pite, ale tak, aby ste boli stále pri chuti. Už nás k sebe volá živý prameň, zdroj života slovami: „Smädí-li kdo, ať přijde ke mně a pije!“ (…) Z neho pije ten, kto miluje; pije ten, kto sa sýti Božím slovom. Kto veľa miluje, ten má veľkú túžbu. Pije ten, kto plane láskou k múdrosti.
Pozrite sa, odkiaľ ten prameň prýšti. Istotne odtiaľ, odkiaľ zostupuje aj chlieb. Veď jeden a ten istý je chlieb i prameň. Tento prameň patrí smädným, a nie sýtym. A preto k sebe volá hladných – ktorých inde vyhlásil za blahoslavených –, ktorí stále pijú a nikdy nemajú dosť, ale čím viac pijú, tým väčšmi smädia.
(Kolumbán z Bobbia /540–615/, Instructio de Christo fonte vitae)
