V roku 1683 obliehali Turci Viedeň. Spojené európske armády nemali šancu konkurovať dvoj- až trojnásobnej početnej prevaze osmanského vojska. Svedectvo o krutosti invázie sa nám zachovalo v podaní križiaka Jana Františka Beckovského /1658–1725/, ktorý obliehanie Viedne opísal takto:
„Medzitým Tatári vždy bližšie k mestu sa blížili, však najprv vedľa a pred sebou ležiace mestá, mestečka, tvrze, dediny, áno aj celú krajinu z tejto strany Dunaja ohňom vypálili, starých ľudí a nemluvňatá ukrutne postínali, takže celé cesty mŕtvymi telami sem i tam naplnené boli. Ľudu potom veku dospelého do šesťdesiatich tisícov zajali a Turkom predali. [...] Do troch tisícov bomb alebo ohnivých gulí do mesta vhodili, na domoch hrubé veľké škody nadeli, mnoho ľudí poranili a pobili, tiež skrze vyslané pálče oheň založili…“
Pádu Viedne sa obávala celá Európa, ktorá by následne nebola schopná čeliť rýchlemu postupu vojsk. Nielen obyvatelia obliehaného mesta, ale celé národy (najmä Poliaci) sa utiekali o pomoc k Panne Márii a naliehavo vzývali jej meno. Dňa 12. septembra 1683 bola osmanská armáda porazená a donútená k ústupu do Panónskej nížiny. Ako poďakovanie za účinnú Mariinu pomoc ustanovil pápež Inocent XI. pre celú latinskú cirkev sviatok Mena Panny Márie, ktorý sa od roku 1911 príhodne slávi v dnešný výročný deň víťaznej bitky.
Keď vanú vetry zmätenia a ty narazíš na skaly pokušenia, keď vlny píchy alebo rúhania alebo ctižiadosti alebo závisti tebou hádžu sem a tam, obrať svoj pohľad na Hviezdu, vzývaj Máriu. Keď lodičkou tvojho ducha otriasa nenávisť alebo chamtivosť alebo žiadosti tela, obrať svoj pohľad na Hviezdu, mysli na Máriu. V dobách nebezpečenstva, v čase úzkosti, v ťažkostiach mysli na Máriu, vzývaj Máriu. Ať jej obraz nevybledne pred tvojím duchom, ať nevybledne vo tvojom srdci. Aby si obdržal pomoc jej prímluvy, nepřestaň nasledovať jej príklad. Keď ju nasleduješ, nesejdeš z cesty; keď ju vzývaš, neztratíš nádej; keď na ňu myslíš, nezblúdiš. Keď ťa drží, nepadneš; keď ťa chráni, neupadneš do zúfalstva a nebudeš sa báť. Keď ťa vedie, neunavíš sa; keď ti pomáha, dosiahneš svoj cieľ.
(John Paschal, O.Carm. /+1361/, De tempore, Sermon 57 –
Paschal tu po pamäti cituje slávny text sv. Bernarda;
úvodný citát zo spisu Poslankyňa starých príbehov českých II/3 od J. Fr. Beckovského, 1715,
citované podľa vydania z r. 1880)
