Antonio Sagardoy OCD
(Christliche Innerlichheit 5/1996, Rakúsko)
V rôznych spisoch sv. Terézie od Ježiša sa opakovane prejednáva téma „Božia vôľa“. Šikmým písmom sú v nasledujúcom článku uvedené citáty z diel sv. Terézie od Ježiša.
- Čo je Božia vôľa?
Podľa vás, dcéry, čo je to tá Božia vôľa? Aby sme boli tak dokonalé, že budeme jedno so Synom a Otcom, ako to žiadal Ježiš Kristus. Koľko nám však chýba, aby sme toho dosiahli! (5H 3,7).
Najvyšší stupeň dokonalosti nespočíva vo vnútorných útechách a vznešených vytrhnutiach ani vo videní a prorokovaní, ale v súlade našej vôle s tým, čo chce Boh, takže, ak poznáme jeho prianie, vroucně si prajeme to, čo chce on, nech je to horké a bolestné, alebo radostné a príjemné, pretože to chce Pán (Z 5,9).
- Božiu vôľu vždy nechápeme
(Ježiš) pozná aj našu veľkú ubohosť, ktorá sa často tvári, že nevie, čo je Božia vôľa. Povedzme lehkovážnemu boháčovi, že je Božia vôľa, aby sa zmieril v jedle a dal aspoň chlieb tomu, kto umiera hladom, bude mať nespočetné námietky, aby vás neposlúchol, veď chce konať, ako sa mu zapáči. A pripomeniete-li klebetníkovi, že nám Božia vôľa prikazuje milovať druhých ako seba samých, nebude vás môcť zniesť ani vás ničím nepresvedčíte.
Alebo povedať rehoľníkovi, ktorý má rád pohodlie a slobodu, že je povinný dávať dobrý príklad, že teda nemá naplniť Božiu vôľu len slovami, pretože prisahal a sľuboval ju plniť; a že to teda Božia vôľa, aby zachovával svoje sľuby, a že koná proti nim, ak dáva pohoršenie, aj keď ich neporušuje ťažko; že má bez okliešťovania zachovávať chudobu, ktorú sľúbil, pretože to chce Pán; len mu to všetko povedzte, ale aj tak vás neposlúchne. Len veľmi málo by ich splnilo slová, ktorými sa za nás obrátil k Otcu: Buď vôľa tvá (C 33,1).
- Celá dokonalosť spočíva teda v tom, že našu vlastnú vôľu zjednotíme s Božou vôľou.
a) Hľadanie
Zbožní ľudia ľahko poznávajú, že vlastným motorom našej snahy žiť z viery nie je to, čo sa zdá dobré nám, ale Boží plán s nami. Pri hľadaní Božej vôle nie je vždy ľahké pozerať sa na neho a nie tak na seba samého, na to, čo to prinesie jemu a nie tak, čo to prinesie nám.
Pretože sme ľudia, môžeme rásť len krok za krokom:
- Terézia sa rozhodne nedať nič, čo je proti Božej vôli;
- prijíma Boží zámer s ňou;
- odevzdáva sa do Božích rúk;
- Boh s ňou môže nakladať ako so svojím vlastníctvom;
- Terézia túži po tom, aby sa v jej živote uskutočnila Božia vôľa.
Ochota plniť Božiu vôľu spôsobuje, že je Terézia vo svojom živote veľmi otvorená:
- napriek ťažkostiam neprestane so zakladaním kláštora v Avile, pretože jej Pán dal poznať, že to je jeho vôľa;
- je ochotná zmeniť svoje rozhodnutia, keď pozná, že Boh od nej očakáva niečo iné, napr. pri zakladaní v Palencii …
b) Dôvera
1) Obmedzenia
Choroba a utrpenie nám spôsobujú každodenné problémy: veď to nie je jednoduché, aby sme situácie, ktoré sú nám nepríjemné a doléhajú na nás, videli vždy v súvislosti s Božou vôľou.
Človek si predovšetkým želá, aby bol zdravý. Takisto Terézia sa často nachádza v tomto rozpoložení. Už ako mladý človek je konfrontovaná s chorobou. Po vnútornom vyrovnaní – veď byť chorým so sebou nesie mnohé obmedzenia a prekážky – postupne sa prepracováva k „áno“. Toto „áno“ znamená ztotožnenie sa s Božou vôľou.
… zostala som celá stuhnutá, aj keď sa to postupne počas asi troch rokov zlepšovalo. Keď som začala liezť po štyroch, ďakovala som Pánu. Zniesla som to s veľkou trpezlivosťou. Bola som veľmi odovzdaná do Božej vôly (Ž 11,2).
To, že nájdeme inú hodnotu a dáme k nej súhlas, je predpokladom, aby sme prijali také kroky a situácie, ktoré sa nám javia ako negatívne. Všetko sa zrelativizuje. Dôležité je len, aby som ho neurazil. Som ochotný prijímať všetko, pretože to prichádza z jeho ruky:
Čiň, Pane, čo chceš! Len keď ťa neurazím ani nestratím cnosť, ak mi nejakú dal vo svojej svrchovanej dobrote. Chcem trpieť, Pane, pretože aj ty si trpel. Nech sa na mne vždycky naplní tvoja svätá vôľa! (Ž 11,12).
Kto dokáže prijať celým srdcom, že Boh to s ním myslí dobre, je v situácii, kedy sa bez obáv prenechá Bohu. Vie, že je v dobrých rukách, a nemá strach:
A tu sa mi zdá vhodné, čo som už uviedla: zcela sa odovzdať do Božej náruče. Chce vziať dušu do neba? Není nič lepšie. Do pekla? Ať sa tým netrápi, pretože by tam šla so svojím Dobrom. Chce ju odňať svetu? Veď práve po tom túži. Chce, aby žila tisíc rokov? Budiž. Ona už nepatrí sebe, patrí len Bohu. Ať s ňou nakladá ako so svojou vecou a o ostatné ať sa nestará (Ž 17,2).
2) Túžba
O niekoľko rokov neskôr prežíva Terézia ďalšiu vývojovú fázu.
Potom, čo sa vyrovnala s konkrétnymi situáciami, prichádza jedného dňa okamih, kedy zatúži po tom, aby sa diala Božia vôľa.
Progresívny vzťah k Bohu ju vedie k postoju disponibilnosti. „Tvoje prianie je mojím rozkazom“, ako bežne hovoríme!
Zhora sa vidí jasne mnoho vecí; (duša) poznáva nicotnosť pozemských dôb a ako málo zasluhujú, aby si ich človek vážil. Už nechce mať vlastnú vôľu, prosí Pána, aby jej vzal slobodný úsudok, a odevzdáva mu kľúče (svojej vlastnej vôle). Už nechce robiť nič iné ako Božiu vôľu (Ž 20,22).
Tento postoj prezrádza zrelosť v rozvoji vzájomného vzťahu: želať si, aby sa uskutočnilo to, čo si praje druhý; v radosti druhého nachádzať svoju vlastnú radosť. U takého človeka sa už všetko točí okolo ‚ty‘, a nie okolo vlastného ‚ja‘.
Uvedomovala som si, ako som sa zmenila. Nemohla som robiť nič iné ako odovzdať sa do Božích rúk, aby on naplnil svoju vôľu vo mne, veď vie lepšie, čo mi prospieva (Ž 27,1).
Kto na vlastnej koži zakúsi priaznivý účinok Božieho pôsobenia, nepraje si nič iné, len aby Boh pokračoval vo svojej práci. Taký človek sa s naprostou dôverou zveruje Bohu.
c) Naplnenie Božej vôle
V knihe Hrad v nútornosti nachádzame ako červené vlákno odporúčania, aby sme sa ztotožnili s vôľou Božou:
Kto sa chce venovať modlitbe, ten musí dychtiť po jediného – nikdy na to nezabudnite, lebo je to svrchovane dôležité – urobiť všetko, aby sa zmenil a bol ďaleko viac ochotný srovnať svoju vôľu s Božou. V tomto, ako čoskoro objasním, je najväčšia dokonalosť, po ktorej človek môže dychtiť. Čím dokonalejšie sa človek zjednotí, tým väčšiu milosť dostane od Boha, a tým väčší bude aj jeho pokrok na ceste (2H 1,8).
V kontexte modlitby nás upozorňuje na veľký význam Božej vôly: v ľudskej snahe o život modlitby nestojí v popredí menšia či väčšia zbožnosť; ani diskurzívny poriadok nejakej metódy rozjímania; rozhodujúce nie sú vydarené a dobre formulované modlitby, ale predovšetkým postoj srdca: bdelé načúvanie Božiemu slovu a volaniu, schopnosť rezonancie (ozveny).
Verte mi, že nie je dôležité nosiť alebo nenosiť rehoľný habit, ale cvičiť sa v cnosti, podriadiť sa vo všetkom Božej vôli, aby náš život prebiehal v súlade s jeho rozhodnutiami, a nechcieť, aby sa dialo podľa našej vôle, ale podľa jeho (3H 2,6).
Terézia kladie dôraz presne na to, aby mohla rozlišovať medzi vnútorným a vonkajším; vedľajším a podstatným; dôležitým a nevyhnutným, dobrým a vedúcim k cieľu … Ako jasne podčiarkuje Terézia to, na čom záleží!
Duša sa má odevzdať do Božích rúk, aby on s ňou robil, čo chce; má zabudnúť na akýkoľvek svoj záujem a urobiť, čo je len možné, aby sa poddala jeho božskej vôli (4H 3,6).
Odevzdať sa do Božích rúk predpokladá poriadny kus dôvery: on je hrnčiár, my hlina; on s námi môže pracovať a predelávať nás; on nám dáva formu zodpovedajúcu nášmu poslaniu.
d) Ako v nebi, tak aj na zemi
V knihe Cesta k dokonalosti Terézia pojednáva o Otčenáši a popisuje ho ako školu modlitby. Keď uvažuje o prosbě „Buď vôľa tvoja“, umiestňuje sem niekoľko bodov, ktoré nás môžu vybídnuť k zamyšleniu:
- Nie je tak samozrejmé, že túto vetu vyslovujeme. Prečo to robíme? Len preto, že to druhí robia tiež? Terézia vie, že mnohí ľudia majú strach vysloviť túto vetu, pretože si myslia, že Boh ich prosbu ihneď splní. Majú z Boha strach.
- Mnohí ľudia majú s prijatím Božej vôle problémy. Terézia argumentuje veľmi ľudsky. Keď už to nerobíme z lásky k Ježišovi, potom urobme aspoň z núdze cnosť:
Chcem vás presvedčiť ešte iným spôsobom: Pomyslite na to, dcéry, že ať chceme alebo nechceme, Božia vôľa sa naplní vždy: ako na zemi, tak na nebi. A preto urobme z núdze cnosť. Ach, môj Pane, akú úžasnú si ma obdaroval, že si neopustil tak zvrátené vôli, ako je moja, naplnenie svojej vôle! (C 32,4).
- Nejde len o to vetu vysloviť, ale aj o ochotu promeniť ju v skutok. Požiadavka na čitateľky knihy je jednoznačná: sestry, u vás musí byť v jednote slovo a čin, to, čo hovoríte, aj všetko, čo robíte.
- Nestačí, keď všetko sľúbime Pánu len raz. Nezriedka sa stáva, že v jednom okamihu nadšenia sľúbime veľa, ale krátko nato si to, čo sme sľúbili, berieme krok za krokom späť.
- Terézia má naprosto jasne pred očami, čo Boh chce:
Chcem vám teraz sdeliť, či lepšie pripomenúť, čo je Božia vôľa. Nemyslite si, že to je dávať nám bohatstvo, rozkoše, pocty a iné pozemské dobra. Príliš nás miluje, aby nám dával tieto veci! Ako teda Boh s nami jedná? Terézia je toho názoru, že na tých, ktorí Boha viac milujú, viac nakladá; pritom berie ohľad na odvahu, ktorú u nás vidí, a na našu lásku k nemu.
e) Teréziin postoj
Teréziinou veľkou túžbou bolo robiť všetko k sláve Božej a podľa jeho vôly. Slepota a krátkozrakosť nás vedú k omylom, aj keď to myslíme dobre. Terézia si je vedomá ľudskej nedostatočnosti, preto píše: Pán vie lepšie ako my, čo potrebujeme.
Ide o to proste prijať, že všetky kroky nášho života majú charakter prípravy: kroky na horu Tábor a kroky na Golgotu sú vždy kroky prípravy na vzkriesenie.
Skratky: H – Hrad v nútornosti, Z – Kniha o zakladaní, C – Cesta k dokonalosti, Ž – Život
(Z nemčiny preložila sestra M. Zdislava od Srdca Ježišovho OCD,
Karmel sv. Jozefa v Prahe.)
