Ježiš nech je vo vašej duši, moja dcéra v Kristovi. (…) Keďže nesmierne Božie dobrodenia sa nezmestia ani nezapadnú nikam inam ako do prázdneho a osamelého srdca, chce vás Pán, pretože vás má rád, skutočne osamelú, aby vám len on robil spoločnosť. A bude potrebné, aby sa Vaša Dôstojnosť snažila uspokojiť len s ním, aby ste v ňom našla všetko uspokojenie; lebo aj keby bola duša v nebi, ak sa neprispôsobí svojej vôli, aby to chcela, nebude spokojná; a tak sa nám deje s Bohom, hoci je Boh s nami vždy, aj keď máme srdce zaujaté niečím iným, a nie osamelé.
(Ján od Kríža, list matke Eleonóre od sv. Gabriela, 8. júla 1589)
