Ján od Kríža (1542–1591)
To, že som nepísal, nebolo nedostatkom dobrej vôle, lebo naozaj prajem vášmu veľkému dobru, ale preto, že sa mi zdalo, že už je napísané dosť na to, aby sa mohlo pracovať na tom, na čom záleží, a že to, čo chýba, ak niečo chýba, nie je písanie alebo rozprávanie, lebo toho obvykle skôr prebytok, ale mlčanie a konanie. Rozprávanie totiž navyše rozptyľuje, a mlčanie a konanie sústreďuje a dodáva duchu silu.
Keď človek pozná to, čo mu povedali k jeho pokroku, nepotrebuje už viac počuť alebo hovoriť, ale mlčky a starostlivo to naozaj uskutočňovať v pokore, láske a pohŕdaní sebou; a nesnažiť sa potom hľadať niečo nové, čo slúži len na uspokojovanie túžby vo vonkajších veciach, lebo ani tie nedokáže uspokojiť a jeho duch zostáva slabý a prázdny bez vnútornej cnosti. A z toho vyplýva, že ani to prvé, ani to druhé neprináša prospech...
Veľmi je potrebné... vedieť ukradnúť diablovi a našej zmyslovosti telo ducha, lebo inak bez toho, aby sme si to uvedomili, budeme veľmi nepokročení a veľmi vzdialení Kristovým cností, a keď sa preberieme, zistíme, že naša práca a dielo sú vykonané naruby a lampa, o ktorej sme si mysleli, že ju nesieme rozsvietenú, sa ukáže byť zhasnutá, lebo ako sme do nej fúkali, aby sa podľa nášho názoru rozžiarila, skôr sme ju tým možno úplne uhasili.
Čo máme najviac potrebné, je mlčať duchom aj jazykom pred týmto veľkým Bohom, ktorého rečou, ktorú počuje, je len mlčiaca láska.
Teší ma, že vám Boh dal také sväté túžby, a oveľa viac ma bude tešiť, keď ich budete uskutočňovať.
Keby vás niekedy niekto presviedčal, nech je to predstavený alebo ktokoľvek iný, o nejakej pohodlnej náuke a aj keby ju podložil zázrakmi, neverte jej ani ju neprijímajte; potrebné je totiž viac kajúcnosti a viac oslobodenia od všetkých vecí a nehľadajte Krista bez kríža.
(z korešpondencie sv. Jána od Kríža)
