Vybral a preložil P. Metoděj Minařík, O.Carm.
Prekážky vlitia Ducha svätého sú: dvojakosť úmyslov, tvrdohlavosť, „zlořečená vlažnost“, nedostatok pokory, lpienie na sebe.
Najvhodnejšie podmienky naopak sú: prostý úmysel, „mŕtva vôľa“, činná účasť na „milujúcej láske“ Slova, poznanie svojho ničoho. Je nutné snažiť sa o tri charakteristické znaky tohto Ducha. Sú to: čistota, pravda, svätosť.
Duch svätý je „Duch lásky“, preto láska k blížnemu je podmienkou a zároveň ovocím, ako hovorí svätica na Boží hod svätodušný r. 1604: „Tento božský Duch je láska a hľadá lásku, preto sa neusadí v tých srdciach, ktoré nemilujú... Táto božská láska a čistý Duch sa nemôže a nechce nijako usadiť v tých dušiach, ktoré majú ostrý jazyk, lebo veľmi nenávidí a má v ošklivosti reptavé jazyky, od tých sa vzdaluje a utieka.“
„Ale aká sladká a slastná je cesta, kde telo kráča s Duchom a Duch svätý s telom, takže duša pri každom kroku rodí tisíckrát Boha, keby mohol byť zrodený, ten, ktorý nemôže byť zrodený... Pri každom kroku (aby som tak povedala), ktorý robí, rodí Boha. Každým pohybom nôh, ktorý táto duša urobí, zrodí Boha. Na tejto ceste rozmlúva s týmto Duchom, ktorý je celý láska, takže každým slovom, každou myšlienkou a túžbou rodí Krista.“
„Hybajúci a vždy nehybný Duch vyvádza (ako z pramena) z podstaty Otca jeho slávu... a z vteleného Slova lásku, aby ju udelil tvorom a oslávil ich a dal im kráčať v láske... Tento Duch ako lietajúci a vznášajúci sa orol uchopí a vezme duše, ktoré ho prijali, a zanesie ich pred Slovo. Niektoré z nich umiestni v jeho najsvätejšej hlave, iné vo svätých ústach, a iné sú tak čisté a krásne, že ich môže umiestniť – koná to so zalíbením – v jeho žiarivých očiach, ba stanú sa samy očami, že vidia to, čo vidí Slovo... A to sa môže stať len účasťou na milosti, citom lásky a opojením krvou...
Duša vidí Boha vždy, keď Boha spozoruje v každej veci.1 Vidí tvory (ľudí) pokaždé, keď citom lásky dychtí po ich spáse. A toto dychtienie je tak veľké, že sa nespokojí s jedným, dvoma, ani troma mestami, ale vidí ešte aj tých, ktorí teprve prídu.“
„Duch svätý uchopil Slovo z lona Otcovho a zasadil ho do Márie.“
„Vidím tohoto Ducha čistoty, ako pohnut Otcom, nehybným pohybom zostupuje a s prudkosťou sa vléva do Márie.“
Spracované podľa knihy Bruno Secondina, O.Carm.:
Santa Maria Maddalena de’ Pazzi. Esperienza a dottrina. Roma 1974, str. 330–342
