P. Vojtěch od sv. Hedviky OCD
Nasledujúci text je písomným spracovaním spoločnej meditácie nad tromi úryvkami z diel karmelitánskych autorov. Nejdem teda o žiadne systémové pojednanie, ale o sprístupnenie toho, čím sme sa nechali viesť v modlitbe počas večerného stretnutia 21. mája 1998 pri Pražskom Jezulátku. Hlavná váha pozornosti čitateľa nech preto spočíva v snahe nechať sa osloviť samotnými textami sv. Terezie od Ježíša, sv. Jána od Kríža a bl. Alžbety od Najsvätejšej Trojice, zatiaľ čo úvodné všeobecné poznámky o meditácii a komentár k úryvkom nech slúžia len ako nepovinná pomôcka.
O Duchu svätom je možné uvažovať rôznymi spôsobmi a z rôznych pohľadov. Jedným z kľúčových tém je pritom vnímanie jeho posväcujúceho pôsobenia v duši človeka, čo je typicky pavlovské téma (srov. např. Gal 4–5; Rím 7–8; 1 Kor 12–15). Aby však úvaha nad týmto hľadiskom prítomnosti a pôsobenia Ducha svätého vo stvorenom svete mala čo najväčší dopad na náš vlastný duchovný život, je dobré k nej zvoliť konkrétnu formu modlitby.
Meditácia
Hodí sa k tomu predovšetkým rozjímanie, pre ktoré sa aj v slovenčine vžívá označenie meditácia. Ide o postupné premýšľanie nad rovnakou skutočnosťou z viacerých strán, opakovaný návrat k známym, základným pravdám. Účelom nie je ani tak dozvedieť sa niečo nové, intelektuálne príťažlivého, čo by zaujalo náš rozum (ako tomu býva niekedy pri štúdiu), ale nechať sa do hĺbky (a možno zcela novým spôsobom!) osloviť vecami už známymi, ktoré sú pre nás životne dôležité a ktoré stratili na svojej výpovednej sile možno práve len preto, že sú „notoricky“ známe, a tudíž neprekvapujú a nepritahujú povrchnú pozornosť.
Chceme-li použiť slovník stredovekých mníchov, jedná sa o akési ruminatio spiritualis („duchovné prežúvanie“) či Kasiánovo volutatio cordis („hojdanie srdca“). Ne náhodou vo svojej pôvodnej podobe meditácia znamenala polohlasné až tiché opakovanie jedného slova alebo verša, niekedy po značne dlhú dobu. Zrejme tu by sme tiež mali vidieť koreň neskoršej Modlitby Ježišovej východných kresťanov.
Treba teda „nepohrdnúť“ nasledujúcimi textami pre ich prostotu (podobne ako sa to nevypláca pri evanjeliách!), ale usilovne, vždy s novou odhodlanosťou sa k nim vracať a pohliadať na ne z rôznych strán. Komentár je niečím navyše, je len zdrojom inšpirácie, nie strnule záväzným schématem; hlavné ťažisko nech spočíva v mlčanlivom prebývaní s Bohom.
Na pamäti pritom majme jednu dôležitú radu svätej Terezie od Ježíša: „Chcem vás len upozorniť, že pre toho, kto sa vydá na túto cestu (…), nie je podstatné veľa premýšľať, ale veľa milovať, a preto máte dávať prednosť tým veciam, ktoré viac podnecujú k láske“ (4. príbytky Vnútorného hradu 1,7).
Sv. Terezie od Ježíša:
Duch svätý zprostredkovateľ medzi dušou a Bohom
„Zdá sa mi, že Duch svätý musí byť zprostredkovateľom medzi dušou a Bohom a tým, kto ju podnecuje tak vroucími túžbami, že ju rozpaluje v obrovskom ohni, ktorý je tak blízko. Ó, Pane, aké je tu milosrdenstvo, ktorého užívate voči duši! Buďte požehnaný a chválený navždy, že ste tak dobrý milovník. Ó, môj Bože a môj Stvoriteľ! Je možné, že by nebol nikto, kto vás miluje? Ó, ako som smutná, že som vás po tak dlhú dobu nemilovala!“
(Nad Velepísní 5,5)
* Je-li Duch svätý „spôsobom“ prítomnosti vzkrieseného Krista v spoločenstve cirkvi, potom platí, že realizuje aj jeho prostredníctvo medzi Bohom a človekom. Zaujímavé pritom je, že v tejto súvislosti svätica nepoužíva slová „prostredník“ (mediador), ale „zprostredkovateľ“ (medianero); ako by tým chcela aj pri úplne zásadnej zhode postavenia zdôrazniť rozličnosť úloh Krista a Ducha. Duch svätý je zprostredkovateľom medzi dušou a Bohom; je uskutočnením toho Kristovho „mostu“, po ktorom môžeme voľne prichádzať k Bohu.
Duchu svätý, príď a skrze Krista ma spoj s Otcom!
* Duch svätý nás podnecuje vroucími túžbami. Keď sa cítime byť príliš „chladní“ alebo „vyprahlí“, iste to nebude nedostatkom pôsobenia Ducha. Skôr je to tým, že sa mu nedostatočne otvárame alebo je nám proste (z mnohých možných dôvodov) odňaté vedomie o tomto „rozpalovaní v obrovskom ohni“. Žijme preto vo vierou, že je tomu tak.
Duchu svätý, rozneť vo mne lásku!
Sv. Ján od Kríža:
Túžba po vanutí Ducha svätého
„Je treba veľmi túžiť po tomto božskom vanutí Ducha svätého a tak nech každá duša prosí, aby vanul skrze jej záhradu, aby ju zaplavili božské vône Boha. Pretože je to tak nevyhnutné a prináša to tak veľkú slávu a dobro duši, Snúbenka po tom zatúžila a prosila týmiž výrazmi ako tu v Piesni piesní, rka: ‚Prebuď sa, severáku, a príď, jižní větře, a prověj moju záhradu, a zaplaví ju jej vonné a cenné rastliny‘ (4,16). A po tom všetkom túži duša, nie pre rozkoš a slávu, ktorá jej z toho plynie, ale pre to, čo v tom poznáva, že sa teší jej Snúbenec a pretože je to uzpôsobenie a predzvesť, aby sa Syn Boží prišiel tešiť do nej.“
(Duchovná pieseň 17,9)
* Duch svätý nie je mimo mňa, nie je cudzí môjmu nitru, ale „vane“, „previná“ skrze moju dušu. Proniká ju do hĺbky, pozná každú jej škáru ako vietor, ktorý nazrie do všetkých zákutí záhrady.
Príď, Duchu svätý, a prebývaj vo mne!
* Má duša je záhrada, patriaca Kristovi. A on túži, aby sa v nej mohol voľne prechádzať a aby sa z nej mohol tešiť. Preto posiela svojho svätého Ducha, aby ju prevánil svojou božskou krásou a príťažlivosťou.
Duchu svätý, učiň, aby som sa páčil Božiemu Synu!
Bl. Alžbeta od Najsvätejšej Trojice:
Odevzdanie sa pretransformujúcemu Duchu
„Prostredníctvom všetkého, uprostred materských starostí, zatiaľ čo sa celkom venuješ anjelikom, môžeš sa stiahnuť do tejto samoty, aby si sa odevzdala Duchu svätému, aby ťa on pretransformoval v Boha, aby vtlačil do tvojej duše obraz božskej krásy, takže keď sa Otec k tebe skloní, neuvidí nič než svojho Krista, a bude môcť povedať: ‚Hľa, to je môj milovaný syn, v ňom sa mi zalíbilo‘ (srov. Mt 3,17).“
(List 239 z 13. augusta 1905 rodnej sestre Gite)
* Modlitba, v ktorej z nás Duch činí záhradu, milú Božskému Snúbencovi Ježišovi Kristovi, nemusí nutne byť vzdialená všednému, starosťami preplnenému životu. I matka rodiny, akou je pôvodná adresátka tohto textu (odtiaľ zmienka o „anjelíkoch“ = jej deťoch), ju môže zakúšať.
Duchu svätý, príď do mojej všednosti, kde na teba často zabúdam!
* Duch svätý nás pretransformuje v Boha. Dielo zjednotenia s Bohom, ktoré zároveň úplne radikálne mení naše nitro, je viazané na pôsobenie tretej božskej Osoby.
Duchu svätý, vtlač do mojej duše obraz božskej krásy!
