Mariam – Malá Arabka1
„Pane, daj nám ducha modlitby, aby sme mohli získavať duše, ktoré ti budú slúžiť, ako ti slúži zem na púšti. Pane, sme holé sadenice, prihod nás svojou láskou. Daj, nech prinášame kvety a plody pre cirkev“
(Bl. Mária od Ježiša Ukrižovaného).
Bl. Mária od Ježiša Ukrižovaného (Mariam Baouardy),
bosá karmelitka (1846–1878)
Mariam Baouardy je podivuhodným kvetom, pochádzajúcim zo Svätej zeme. Narodila sa 5. januára 1846 v Abelline, ležiacom medzi Nazaretom a mestom Akko (v minulosti známe aj ako Akra), v katolíckej grécko-melchitskej rodine a zomrela v kláštore bosých karmelitiek v Betleheme 26. augusta 1878. Jej život, odohrávajúci sa medzi týmito dvoma evanjelijnými miestami, bol jedným z najmimoriadnejších mystických dobrodružstiev v dejinách cirkvi. V útlom veku osišla, vo dvanástich rokoch podivuhodne ostala verná panenstvu a málem zomrela mučeníckou smrťou, následne bola nútená pracovať ako služka v egyptskom Alexandrii, v Jeruzaleme, v Beirúte a konečne v Marseille.
Priťahovaná klausúrou vstúpila do kláštora bosých karmelitiek v Pau vo Francúzsku (1867), kde jej spôsob života, detská prostota a nevinnosť ako aj jej slovník, ktorý si uchoval všetku vôňu palestínskej zeme, jej priniesol ohodnotenie, skryté v mene „Malá“. Ona sama sa rada nazývala „maličkou nulou“. Inak bola v kláštore i vonku známa ako „malá Arabka“. Na Karmeli v nej vyrašil nádherný kvet charizmy a cností. Jej rehoľné meno bolo sestra Mária od Ježiša Ukrižovaného.
Roku 1870 sa nalodila so skupinou karmelitiek, smerujúcich do Mangalore, aby tam založili prvý indický Karmel, a tam složila svoje rehoľné sľuby (prvé sľuby bosé karmelitky v Indii) 21. novembra 1871. Veľké ťažkosti ju prinútili k návratu do Pau na konci roku 1872, ale roku 1875 s inou skupinou mníšok odcestovala do svojej rodnej krajiny, aby založili Karmel v Betleheme, meste Davidovom a Ježišovom. Pri tomto odvážnom založení ona vyberala miesto, stávajúc sa súčasne architektom i osobou vykonávajúcou dozor nad stavebnými prácami. Bola tiež inšpirátorkou a zakladateľkou nového kláštora bosých karmelitiek v Nazarete.
Tri roky života na Karmeli v Betleheme boli pre ňu dlhou a bolestnou kalváriou: choroby, hrdinská práca, riadenie stavby, mystické noci, dobrovoľné zmierovacie skutky. Dlhé mučeníctvo lásky. Až do poslednej chvíle chcela ostať „maličkou nulou“. V dobe, keď Duch svätý bol „Veľkým Neznámym“, ona bola šíriteľkou úcty k nemu a Duch svätý ju zahŕňal svojimi darmi, takže sa stala živou syntézou mystických javov, ako sú stigmy, kardiognóza (dar vidieť do srdca druhých), proroctvo, levitácia, bilokácia, probodnuté srdce.
Zomrela 26. augusta 1878 a jej telo odpočíva na Karmeli v Betleheme. Bola slávnostne beatifikovaná pápežom Jánom Pavlom II. 13. novembra 1983. Bohu sa zalíbilo, aby na nebi Stredného Východu zaskočila táto pokorná dcéra Galileje, spoluobčianka Ježiša a Márie, ako dúha, znamenie zmierenia a pokoja medzi Cirkvou a národmi.
Úvod
Mária od Ježiša Ukrižovaného po veľkú časť svojho života nedokázala čítať ani písať. Hovorila arabsky, čo bola jej materinská reč. Zo styku s niektorými francúzskymi rodinami v Beirúte a Marseille a neskôr – až do jej smrti – zo spoločného života so spolusestrami, bosými karmelitkami, v Pau, Mangalore a Betleheme, samými Francúzkami, sa naučila vyjadrovať sa v tomto jazyku – spôsobom sympatickým a charakteristickým, ktorý napriek tomu zostával stále veľmi detským. Takto aj písala krátke vety či pozdravy na lístočky papiera alebo na zadnú stranu svätých obrázkov. Zvyšok všetkých jej Myšlienok alebo Duchovných vzletov sú slová, zaznamenané jej vernými „sekretárkami“ buď počas jej rozhovorov s Bohom alebo s ľuďmi, buď počas jej veľmi častých extáz, alebo sú vzaté z jej ústnych relácií, v ktorých blahoslavená Mária vyjavovala svoje svedomie novicmistrinnej, prevorke alebo svojmu duchovnému vodcovi. Alebo ide o slová, zachované v rozličných ľudských či duchovných radách, ktoré v prostote udeľovala tým, kto ich od nej žiadali.
Veškerý tento zaujímavý autobiograficko-spirituálny materiál bol najprv zhromaždený, utriedený a publikovaný P. Dionisiem Buzy, S.C.J. (Pensées, Paris 1922, s prekladmi do ďalších jazykov vrátane taliančiny: Pensieri, Torino-Roma 1928) a nie je ničím iným než nepatrnou časťou toho, čo je uchovávané na Karmeli v Betleheme, Nazarete a inde. Ctiteľom novej blahoslavenej teraz v jednom zo zväzkov edície „Il Passero solitario“ ponúkame najkrajšie a najcharakteristickejšie prvky jej spirituality, vytriedené z tohto pohľadu: kvety jej hlbokých myšlienok, jej žeravej lásky k Bohu i blížnemu a jej podivuhodnej prostoty a pokory, zahalenej do fascinujúcich obrazov jej orientálnej psychológie a preniknutej silnou biblickou vôňou Svätej zeme, ktorej súčasťou bola.
Slová blahoslavenej Márie od Ježiša Ukrižovaného prinášajú karmelitánom a karmelitkám chuť asketicko-mystického učenia ich svätej Matky Terezky od Ježiša a všetkým ľuďom sladkú ozvenu biblickej poézie a piesní, niterný stesk po Ježišovom kázaní a evanjelných podobenstvách. Oboje sa rodí i umiera v tej istej zemi, obdivuje rovnaké more, naziera na rovnaké hory a púšte, vdychuje vôňu rovnakých kvetov.
Rím, v deň beatifikácie 13. 11. 1983
P. Simeon od Svätej Rodiny, generálny postulátor OCD
Duchovné vzlety
1. Boh – Všetko. – Hľadajte jediného Boha, nezastavujte sa pri ničom stvorenom. Hovoríte-li, buďte, akoby ste nehovorili; pozeráte-li, akoby ste nevideli; počúvate-li, akoby ste nepočuli. Jediný Boh je všetko; stvorenie nie je nič iné než ničotnosť a hriech. Všetko na svete je márnosť, pretože všetko, čo pomíňa, je nič. Ako budeme v okamihu smrti oplakávať, že sme nevyužívali čas! ...
2. Nesmírnosť Božia. – K čomu prirovnám svojho Boha? K oceánu? To nestačí. Keby sa celá zem stala jedinou kvapkou vody k občerstveniu, nestačila by. Tak ani láska všetkých sŕdc ti nestačí, môj Bože. Som kvapkou vody a ty si oceánom. Túžim mať srdce schopné obsiahnuť celú zem i more, aby som ťa mohla milovať!
3. Milosrdenstvo Božie. – Pane, som čierna, čiernejšia než uhlie; ale tvoje milosrdenstvo, ktoré je väčšie než more, ma umyje. I keby všetci prišli, aby pili a umývali sa v mori, more nevyschne ani sa neušpiní. Pane, ty si to more. Mnohí po tebe túžia, ale sme slepí; nevieme ťa ani hľadať, ani vidieť, ani nachádzať; temnoty nás zaslepujú. Takisto ja, Pane, patrím do tohto počtu.
4. Bezpečie v Bohu. – Pane, chráň ma vždy vo svojej láske, ako je dieťa chránené v lone svojej matky. Tam nepotrebuje nič, ani jesť, ani piť; je ukryté pred každým nebezpečenstvom; so svojou matkou má všetko... A takisto mne nebude chýbať nič, Pane, keď ma budeš chrániť vo svojej láske. Netúžim po ničom inom než byť tvoja; nikdy nechcem vyjsť z teba... A ako dieťa začne byť krehké a ubohé vo chvíli, keď opustí lono svojej matky, tak aj ja budem nešťastná, opustím-li teba. Chráň ma, Pane, vo svojom lone; chráň ma v nitre svojej lásky...
5. Kurča pod matkinými krídlami. – Od včera som spievala a spievam pieseň Pánu. Povedala som: Pane, som ako kurča prenasledované jastrabom, klovnuté do hlavy, skoro ulovené; ale ubohý drobeček sa ukryl pod krídlami svojej matky, aby bol v bezpečí. Tak aj ja, keď stojím v tiesni, smútení, bolesti. Moje kosti sú vyklbené; morek mojich kostí zkysol; moje svaly sú rozdrvené. Obrátila som svoj zrak k svojmu Otcovi a On ma uvidel a jeho pohľad ma uzdravil. Zkysaný morek mojich kostí sa stal sladkým ako cukor; moje kosti sa upevnili, ako by mi bolo pätnásť rokov; moje svaly poskočili radosťou rovnako ako celé moje bytie. Bežala som v ústrety svojmu Otcovi a svojmu Kráľovi a môj Kráľ prišiel ku mne a ja som bola ako kurča pod krídlami svojej matky. A dívala som sa na svojich nepriateľov skrz perie na krídlach môjho Otca a môjho Kráľa a vôbec som sa nebála; bola som v bezpečí. Prišla som s Kráľom a odišla som s Kráľom. Moji nepriatelia, keď ma uvideli, zachvácení úžasom hovorili: Nie, to nie je ona, to je iná... Oprávde, áno, bola som to ja, pretože Najvyšší ma vzal pod krídla svojej ochrany a vstúpila som s Kráľom a odišla som s Kráľom. A moji nepriatelia, keď ma videli, zostávali ohromení, kolená sa im podlamovali a padali a ja som kráčala nad ich hlavami... Ó! Je pre mňa nemožné vyjadriť, ako som to cítila ...
Z taliančiny preložil P. Jindřich Zdík Charouz, O.Praem
