Vavrinec od Vzkriesenia (1614–1691)
Milostivá pani! (1)
Veľmi Vás ľutujem. Keby ste mohla prenechať starosti o Vaše záležitosti pánovi a pani N. a nemusela sa zaoberať ničím iným než modlitbou k nášmu Bohu, bolo by vyhrané! On od nás nepožaduje veľa: (len) aby sme na Neho tu a tam krátko pomysleli, krátko sa Mu poklonili, občas Ho poprosili o Jeho milosť, aby sme Mu obetovali svoje námahy, ...
potom aby sme Mu zase ďakovali za milosti, ktoré Vám preukázal a ktoré Vám daruje aj uprostred Vašich prác, aby ste sa Ním tešila, ako často len dokážete. V čase jedla a Vašich rozhovorov pozdvihnite tu a tam svoje srdce k Nemu: najmenšia spomienka na Neho je Mu vždy veľmi milá. Nemusíte pri tom hlásne kričať, je nám bližšie, než sa domnievame.
Nie je nutné sa neustále zdržiavať v kostole, aby sme boli v Božej blízkosti; zo svojho srdca môžeme urobiť miesto modlitby, na ktoré sa čas od času uchýlime, aby sme s Ním rozprávali v tichu, v pokore a v láske. Týchto dôverných rozhovorov s Bohom je schopný každý človek, niekto viac, niekto menej: On vie, čo zmôžeme. Začnime! Možno od nás neočakáva nič iné ako veľkorysú rozhodnutie. Odvahu! Veď nám zostáva už len krátky čas života: Vám je takmer štyridsaťštyri a ja sa blížim k osemdesiatke. Žime a zomrime (v spojení) s Bohom! Útrapy a svízele nám budú milé a príjemné, keď budeme s Ním, a najväčšie radosti nám bez Neho budú pripadať ako krutý trest. On nech je za všetko veleben. Amen.
Navyknite si teda postupne uctívať Ho týmto spôsobom, prosiť Ho o Jeho milosť, občas Mu počas dňa ponúknuť svoje srdce, počas práce, v každom okamihu, keď ste toho schopná. S presným poradím modlitieb alebo so zvláštnymi pobožnosťami si nečiníte žiadne násilie, modlite sa s vierou, láskou a pokorou. Pána a pani N. a slečnu N. môžete uistiť mojimi ubohými modlitbami a tým, že ako im, tak zvlášť Vám som služobníkom v Pánu.
Brat etc.
(1) Tento list je adresovaný žene, ktorej meno nepoznáme, a bol napísaný niekedy okolo roku 1689.
Prenesené z knihy: Bruder Lorenz von der Auferstehung, Gesammelte Werke
Vydali: sr. Ancilla Karl OCD a P. Antonio Sagardoy OCD
V nakladateľstve: CERF Paríž, 1991
Preložil a upravil: Norbert Žuška, OCarm.
