Zo života sa stáva neznesiteľné bremeno, kedykoľvek stratíme kontakt s prítomnosťou milujúceho Spasiteľa a vidíme len hlad, ktorý treba utišiť, nespravodlivosť, ktorú treba pomenovať, násilie, ktoré treba prekonať, vojny, ktoré treba zastaviť, a osamelosť, ktorej sa treba zbaviť. To všetko sú kritické otázky a kresťania sa musia snažiť ich riešiť. Akonáhle však náš záujem nepramení z osobného kontaktu so živým Kristom, ihneď pocítime neúnosné bremeno. (…)
Ježišova úplná, neobmedzená, nezištná účasť na utrpení sveta nám otvorila možnosť žiť v tomto svete a čeliť jeho bolestnej realite, aniž by sme sa stali jej obeťou. To mal tiež Ježiš na mysli, keď sa modlil za svojich učeníkov: „Nemodlím sa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého.“
(Henri Nouwen /1932–1996/, Cesta pokoja)
