Olga Krabovská a Věra Mrázová
O Panne Márii sa v Novom zákone príliš často nemluví, môžeme si však všimnúť, že je prítomná vo všetkých rozhodujúcich udalostiach, z ktorých vyrastá kresťanské tajomstvo: pri vtelení, pretože k nemu došlo v nej; pri dovŕšení Kristovho diela nášho vykúpenia, keď stála pri jeho kríži, a o letniciach, keď bol daný Duch svätý, ktorý pôsobí, že dielo spásy bude v cirkvi stále účinné. O týchto skutočnostiach sa zmieňuje pater Raniero Cantalamessa vo svojej knihe „Maria, zrkadlo cirkvi“. Evanjeliové výpovede o Panne Márii môžeme však sledovať ešte ďalej. Archanděl Gabriel ju pri zvestovaní oslovuje ako plnú milosti, s ňou je Pán, a sděluje jej, že našla milosť u Boha. V tomto oslovení, v tejto plnosti milosti, spatruje známy anglický konvertita kardinál Newman potvrdenie mimoriadneho Mariinho vyvolenia, že totiž bola počatá bez poskvrny dedičného hriechu. Inak to ani vyložiť nemožno. A Alžbeta, naplnená Duchom svätým, ju blahoslaví ako požehnanú medzi ženami a Maria, tá ponížená služobnica Hospodinova, z vnuknutia toho istého Ducha nielen velebí jeho a jeho milosrdenstvo, ale i naziera svoj blahoslavenie všetkými pokoleniami.
Svoj prvý zázrak v Káne Galilejskej činí Ježiš na jej prímluvu. Hoci ho odmietol s poukazom na to, že jeho čas dosiaľ nepřišel, prekonaný jej dôverou a vierou prekonáva hranicu svojho času a premieňa vodu na víno. S úžasom môžeme sledovať, ako sa moc tejto ženy u Ježiša prejavuje už na počiatku jeho verejného pôsobenia. Ako by sa mohla neprejavovať po jeho skončení, pri ktorom v nepredstaviteľnej bolesti a vpravde najkrutších mukách svojho materského srdca získala podiel na vykupiteľskom diele svojho Syna, takže ju svätý otec Ján Pavol II. nazval Spoluvykupiteľkou!
Mariinu vieru vyzdvihuje týž pápež vo svojej encyklike Redemptoris Mater – Matka Vykupiteľa – takto: „V úcte k Matke Božej je vždy zahrnuté velebenie jej viery. Všetci, ktorí v četných národoch prijímajú tajomstvo Krista ako vteleného Slova, sa obracajú k Panne Márii nielen s dôverou, ale hľadajú v jej viere aj posilu pre vlastnú vieru… V jej viere otvoril Otec od zvestovania až po kríž priestor, v ktorom nás napĺňa všetkým požehnaním. Vo viere, ktorú Maria ako „služobnica Pánova“ vyznala a v ktorej ide stále pred Božím ľudom, sa snaží cirkev zhromaždiť ľud pod jednou hlavou, ktorou je Kristus, a to v jednote Ducha svätého.“
Snáď si návštevníci Svätej Hory spomenú, že sa tam už pred rokmi objavila v predsieni baziliky výzva otca kardinála Tomáška, aby veriaci nezpívali vo Svatohorskom zdrávasu: „… oroduj za nás, Panna Mária“, ale „ó Panna Mária!“ Otec kardinál bol obzvláštnym ctiteľom Panny Márie a jej Neposkvrneného Srdca, a zjavne ťažko znášal ono titerné oslovenie (hoci i vychádzajúce zo sŕdc milujúcich) ženy, ktorú cirkev vzýva mimo iné ako Pannu slávnu, Pannu mocnú, vežu Davidovu, bránu nebeskú, kráľovnú anjelov a všetkých svätých, Matku cirkvi! Túto poslednú invokáciu dal zaradiť pápež Pavel VI. do Loretánskych litanií hneď za vzývaním Panny Márie ako Matky Kristovej.
O Mariinom poslaní byť Matkou cirkvi, matkou Božieho ľudu, výstižne píšu holandskí biskupi v pastierskom liste „O mariánskej úcte po koncile“: „… Onu ženu, ktorú dal Boh najprv a predovšetkým svojmu Synovi za matku, vyvolil tiež k tomu, byť matkou Božieho ľudu. V cirkvi sa vždy myslelo na ona slová, ktoré pronesl umierajúci Kristus k Janovi, ktorý zostal verný, a v ňom všetkým svojim nasledovníkom a učeníkom: „Ženo, to je tvoj syn.“ Kristus nežiadal od tejto zeme nič než to, čo má i najchudobnejší človek: matku. A to jediné, čo vzal z dobier tejto zeme, si ani nechcel ponechať pre seba, ale sa o to podelil na znamenie svojej predvídavej lásky. Preto má Maria v cirkvi jedinečné, nezastupiteľné miesto. A je spravodlivé a sluší sa, aby sme Bohu vždy zostali vďační za to veľké, čo spôsobil v Márii a čo ďalej koná v cirkvi, pre ktorú je Maria obrazom a vzorom.“
Nakoniec aspoň niekoľko viet z „Kreda Božieho ľudu“ pápeža Pavla VI. z 30. júna 1968: „Veríme, že svätá Božia Matka, nová Eva, Matka cirkvi, v nebi pokračuje vo svojom materskom úkole, a to so zreteľom na údy Kristove, keď spolupôsobí pri prebudení a rozvíjaní božského života vo vykúpených dušiach.“
