Ak je vaša prirodzenosť predmetom boja, bojiskom, ach, nestrácajte odvahu, nermúťte sa. Dokonca by som povedala: milujte svoju ubohosť, veď práve v nej Boh uplatňuje svoje milosrdenstvo, a ak vás Jeho pohľad uvádza do smútenia, ktoré vás uzatvára do seba, je to zo sebelásky! V hodinách ochabnutia sa utečte k modlitbe svojho Majstra. Áno, sestričko, na svojom kríži ťa videl, modlil sa za teba, a táto modlitba je večne živá a prítomná pred Jeho Otcom, ona ťa zachráni z tvojich ubohostí. Čím viac cítiš svoju slabosť, tým viac má tvoja dôvera rásť, lebo sa opieraš len o Neho.
(Alžbeta od Trojice, list 324)
