V januári 1933 sa Adolf Hitler stal ríšskym kancelárom; v apríli poslala Edith Stein pápežovi Piovi XI. list o situácii v Nemecku (a v októbri potom vstúpila na Karmel a prijala rehoľné meno Terezia Benedikt od Kríža). Vo svojich „Spomienkach“ k tomu píše:
„Z mých dotazů v Římě vyplynulo, že bych neměla žádnou vyhlídku na soukromou audienci. […] Vzdala jsem proto cestu a přednesla písemně, co mi leželo na srdci. Vím, že můj dopis byl Svatému Otci předán zapečetěný. Také po nějaké době jsem obdržela jeho požehnání pro mě a pro mé blízké. Nic jiného nenásledovalo. Později jsem si však často myslela, zda mu tento dopis asi nepřichází na mysl. V následujících letech se krok za krokem naplňovalo to, co jsem tehdy předpovídala o budoucnosti katolíků v Německu.“
Svätý Otče!
Ako dieťa židovského národa, ktoré je milosťou Božou jedenásť rokov dieťaťom katolíckej cirkvi, odvažuji sa pred Otcom kresťanstva vysloviť to, čo súží milióny Nemcov.
Už týždne vidíme, ako v Nemecku dochádza k skutkom, ktoré sa vysmievajú každej spravedlnosti a ľudskosti – nemluviac vôbec o láske k blížnemu. Po rokoch kázali nacionálne socialistickí vodcovia nenávisť voči Židom. Potom, čo sa vládna moc dostala do ich rúk a po tom, čo ozbrojili množstvo svojich prívržencov – sú medzi nimi prokazateľne zločinecké elementy –, vzišla táto sejba nenávisti. Vláda ešte pred krátkym časom priznala, že došlo k násilnostiam. V akom rozsahu, o tom si nemôžeme urobiť žiadny obraz, pretože verejné mínienie je umlčené. Môžem posudzovať podľa toho, čo som sa dozvedela na základe osobných vzťahov: v žiadnom prípade sa nejedná o ojedinelé výnimočné udalosti. Pod tlakom hlasov zo zahraničia prešla vláda k „miernejším“ metódam. Vydala heslo, že „žiadnemu Židovi nesmie byť zkřiven vlas“. Ale tým, že vyhlásila bojkot – tým, že berie ľuďom hospodársku existenciu, občiansku česť a ich vlast, privádza jich mnohých k zúfalstvu. V poslednom týždni som sa zo súkromných zdrojov dozvedela o piatich prípadoch samovraždy, ktoré boli následkom tejto nevraživosti. Som presvedčená, že sa jedná o všeobecný jav, ktorý si vyžiadá ešte mnoho obetí. Môžeme snáď ľutovať, že títo nešťastníci nemali už viac vnútorné sily, aby niesli svoj osud. Avšak zodpovednosť padá z veľkej časti na tých, ktorí ich dohnali tak ďaleko. A padá tiež na tých, ktorí k tomu mlčia.
Všetko, čo sa stalo a čo sa ešte denne deje, pochádza od vlády, ktorá sa nazýva „kresťanská“. Už týždne čakajú a dúfajú nielen Židia, ale aj tisíce verných katolíkov v Nemecku – a domnievam sa, že v celom svete –, že cirkev Kristova pozdvihne svoj hlas, aby zastavila toto zneužívanie mena Kristovho. Či nie je toto zbožštenie rasy a štátneho násilia, ktoré je denne rozhlasom vtláčané do hláv masám, otvorená hereza? Či nie je vyhladzovací boj proti židovskej krvi potupením najsvätejšieho ľudskosti nášho Vykupiteľa, preblaženej Panny a apoštolov? Nie je toto všetko v príkrom rozpore s jednaním nášho Pána a Spasiteľa, ktorý sa ešte na kríži modlil za svoje prenasledovateľov? A nie je to čiernou škvrnou v kronike tohto Svätého roku, ktorý sa mal stať rokom pokoja a zmierenia?
My všetci, ktorí sme verné deti cirkvi a pozorujeme s otvorenými očami pomery v Nemecku, obávame sa toho najhoršieho pre vážnosť cirkvi, ak toto mlčanie bude naďalej pretrvávať. Sme rovnako presvedčení, že toto mlčanie asi nie je s to vykúpiť natrvalo pokoj so súčasnou nemeckou vládou. Boj proti katolicizmu je zatiaľ vedený v tichosti a menej brutálnymi formami než proti židovstvu, ale je nemenej systematický. Nebude to už dlho trvať a žiadny katolík nebude v Nemecku zastávať nejaký úrad, ak sa bezpodmienečne neupíše novému kurzu.
K nohám Jeho Svätosti, s prosbou o apoštolské požehnanie
Dr. Edith Stein
docentka na Nemeckom inštitúte vedeckej pedagogiky
Münster/W. Collegium Marianum
(Edith Stein /1891–1942/, list pápežovi Piovi XI., apríl 1933)
