Modlitba ztotožnenia sa s Ježišom Môj milý Ježišu, prichádzam pred Teba s pokorou a otvoreným srdcom. Chcem sa ztotožniť s Tebou vo všetkom, čo robím. Pomôž mi vidieť svet a ľudí očami lásky, ktorou si Ty miloval. Nech moje myšlienky, slová a skutky odzrkadľujú Tvoju milosť a pravdu. Uč ma odpúšťať ako Ty, mať súcit s tými, ktorí trpia a byť svetlom pre tých, ktorí sú v tme. Nech sa moje srdce naplní Tvojou prítomnosťou, aby som mohol byť nástrojom pokoja a lásky vo svete. S dôverou sa zverujem do Tvojich rúk a verím, že s Tvojou pomocou sa stanem lepším človekom. Ďakujem Ti za Tvoju nekonečnú lásku a milosť. Amen.

Sv. Mária Magdaléna de’ Pazzi

Keď Mária Magdaléna prijala milosť vtlačenia neviditeľných stigmat na svoje telo,¹ pronesla latinsky² modlitbu, ktorou vkladala svoje údy do Ježišových údov a svoje duševné schopnosti do duševných schopností Ježišových. Podľa svedectva sestier, ktoré pri tom boli, Magdaléna po zmienkach o jednotlivých údoch a jednotlivých duševných schopnostiach setrvala zakaždým dlhšie v mlčaní a potom pomaly, pokojne pronesla ďalšiu myšlienku, s patosom a tak dôrazne, „že sa zdalo, akoby bola v Ježišovej škole.“ Sestry ešte spomenuli, že aj keď celá táto udalosť trvala päť hodín, mali pocit, že to bol len okamih, pretože sa cítili ako v ráji.

„Moje oči do očí tvojho milosrdenstva…
Moje uši do tvojich uší, aby sa napínali k hlasu môjho Ženícha a rozumeli mu…
Moje ústa do tvojich úst, aby moje ústa pronášali, čo ku mne hovorí môj Ženík.
Moje hruď [nech je] vo tvojej hrudi, môj milovaný; [čož je] hrudi rozumu a múdrosti, ktoré sú nepochopiteľné tvorom…
Moje ruky nie k tvojim rukám, ale v jeskyni môjho Ženíka, aby sa zúčastnili tvojho diela…
Moje brucho v tvojom bruchu, aby bolo prítomné a zúčastnené diela usporiadania, ktoré koná láska vo víne komore.³
Celé moje telo [nech je] v každom úde podstaty tvojej večnosti.“

Keď povedala, čo sme uviedli, zostala dlho v mlčaní; potom povedala: „Nebolo by k ničomu, že som do teba vložila svoje údy, keby tu nebolo [zúčastnené] nitro. Preto [nech je]:

Moja pamäť v pamäti lásky Krvi tvojho Slova, k vykúpeniu všetkých veriacich…
Môj rozum [nech patrí] nikoli pochopeniu tvojej rovnosti⁴ ale pochopeniu zostúpenia tvojho Slova…
Moja vôľa [nech je] vo vôli tvojho Slova, aby sa moja vôľa pripravila na vôľu tvojho Slova, ktorá je tak podobná tvojej vôli, najvyšší Otče, ako je [jej podobná] rovnosť večnosti tvojej Trojice…
Ó, rovnosť, …
Moja túžba ať žízni a sytí sa spásou celého ľudského pokolenia…
Moja vznětlivá [vôľa] ať sa hýbe podľa pohybu Ducha tvojej dobroty. Ať sa hýbe, [iba] dáš-li jej k tomu plné svolenie.
Moja viera ať spočine v jistote toho, čo ty poznáš o sebe samom.
Moja nádej ať je istá a nech sa potvrdí na вечnosti…
[Moja] láska ať sa rozširuje a nech nachádza zalíbenie vo tvojej veľkosti, pretože ty si vo všetkých. Ať sa rozširuje a nech ma priťahuje k tebe; hovorím o sebe, pretože všetci sú vo mne … a ja vo všetkých.“

(Z taliančiny preložil P. Gorazd, O.Carm.)