V roku 1551 dostal Ignác otázku jedného scholastika z Portugalska, ktorá forma modlitby je najprimeranejšia jezuitovi. Vtedajší generál odpovedal:
Máte sa cvičiť v jednoduchosť nachádzať Božiu prítomnosť vo všetkých veciach; vo svojej činnosti, pri chôdzi, pozeraní, chutnaní, počúvaní, myslení a vôbec vo všetkom, čo konáte. Prítomnosť Božej Veľkosti je predsa vo všetkých veciach, a to pôsobením i bytom. Tento spôsob uvažovania, pri ktorom človek nachádza Boha všade, je jednoduchší, než keby sme sa chceli povznášať k duchovným veciam vznešenými myšlienkami.
(Ignác z Loyoly /1491–1556/)
