P. Giustino Zoppi, OCD
(Homília, ktorú predniesol provinčný predstavený janovskej provincie bosých karmelitánov pri slávnosti večných sľubov sestry Márie Sáry od Ducha svätého dňa 13. októbra 2007 v kostole sv. Benedikta na Hradčanoch.)
Drahá sestra Sáro,
z posvätného textu, ktorý bol práve prečítaný, preniká výrazne a silne do popredia pre nás všetkých, ale zvlášť pre teba v tento milostiplný deň hneď jedno slovo, slovo svetla a sily: „Neboj sa!“ (Pri bohoslužbe sa čítali tieto texty Písma: Iz 44,1–5; Ž 63; Flp 3,8–14 a Ján 15,9–17.)
Nie som to ja, kto ti to hovorí, ani tvoja novicmajsterka alebo matka predstavená či celá komunita, ani tvoj duchovný vodca. Hovorí ti to „Hospodin, tvoj stvoriteľ, ktorý ťa utvoril v materskom lone a pomáha ti: ‚Neboj sa, nemaj strach‘.“
Áno, lebo strach je mocným nástrojom v rukách Nepriateľa, Satana. Je nástrojom, ktorým tento nepriateľ škodí všetkým kresťanom, ale zvlášť tým osobám, ktoré sú úplne a výhradne zasvätené Bohu, lebo sú to práve ony, kto naháňa strach jemu, hrozný strach, ako nás tomu učí Terézia z Lisieux a ešte viac Terézia z Avily.
Strach nepochádza od Boha, lebo Boh nepozná strach; strach pochádza z hriechu: Adam neuposlechol Boha, a tak: „dostal som strach,“ – hovorí – „a preto som sa skryl“. Preto strach pochádza od Satana, lebo on bol prvý, kto sa vzdialil od Boha, a keď od neho vzdialuje aj ľudí, rodí v nich strach.
Posluhuje si strachom, aby odradil človeka, ktorý hľadá Pána, aby oslabil jeho rozmach, ochromil jeho sily, dostrkal ho k priemernosti, k rezignácii na svätosť s odôvodnením, že je ľudsky nedosiahnuteľná, alebo len málokým.
Ty, sestra Sáro, povolaná Pánom už od materského lona, maj naopak odvahu túžiť po svätosti, maj dôveru, že môžeš dosiahnuť najvyšších vrcholov, kde je iba sloboda; nespokoj sa s prebývaním na mlžných rovinách kompromisu.
Avšak čo je oným vrcholom, cieľom? Hľa, aký cieľ ti Pán ukazuje, tebe ako kresťanke, ale zvlášť tebe ako karmelitke: „Zostaňte v mojej láske. Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás. Nikto nemá väčšiu lásku než ten, kto za svoje priateľov položí život.“
To je vrchol čistej lásky, úplného sebezapomenutia: tam čaká Boh na karmelitku!
Ale ako by si mohla ty, my, s celým bremenom svojej slabosti, trúfnuť si milovať ako on a položiť život, ako ho položil on, ak by nám on sám nehovoril: „Nie vy ste si vyvolili mňa, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie“?
A predsa, on povedal práve toto: ja som vás vyvolil a ja som vás ustanovil! A tak, aj keď právom nedôverujem svojej nestálosti, svojej rozmanitej lenivosti, starému človeku vo mne, ktorý, ako sa zdá, ma nikdy nebude chcieť opustiť, musím byť schopný aj tak povedať: ale, Pane, ty si ma povolal, ty si ma ustanovil, ty si sa za mňa nasadil: preto pôjdem dôsledne až do konca. „Na tvoje slovo spustím siete.“
Je to jeho slovo, len jeho slovo, ktoré nás opravňuje k odvahe vydať sa na cestu Lásky s veľkým L. Nie lásky utvorenej sladkými slovíčkami, nie abstraktnej lásky k Bohu, s ktorým sa človek nikdy opravdivo nestretol, alebo k vzdialenému, idealizovanému ľudstvu, nýbrž pevnej, konkrétnej lásky voči konkrétnym osobám, ktoré mi zjavujú Tvář, najčastejšie trpiace Tvář, Krista.
Tvoje spolusestry sú skutočnou skúškou pravosti tvojej lásky, drahá sestra Sáro, tu budeš musieť vybojovať svoju vyčerpávajúcu bitvu, tu na teba budú číhať skleslosť, útek, strach, aby ťa pokúšali, priviedli k pádu, a ak možno, aby si pod ich vplyvom všetko definitívne vzdala.
Opravdivo milovať totiž nie je nikdy jednoduché: hľadať v láske dobro druhých a nie vlastné; milovať dnes, zajtra a pozajtra a potom stále ďalej; milovať, keď nie sme milovaní; milovať osoby nevlídne; milovať, keď sa necítime byť schopní dávať lásku; práve to všetko sa javí ako veľmi náročný podnik. Avšak láska je taká, alebo nie je vôbec.
Existuje tajomstvo úspechu tohto podniku: nekontrolovať jednoducho človeka – ani seba ani iných – ale pozerať sa na Krista v človeku. Tu je možné pochopiť, ako musí karmelitka, chce-li sa skutočne nazývať kontemplatívnou, žiť sesterstvo!
Klameš sám seba, človek, ak si myslíš, že nahlížiš Krista v modlitbe, ak ho nenahlížiš v bratovi, v sestre, ktoré máš po boku a ktorí najčastejšie veľmi dobre skrývajú jeho Tvář!
A naopak: ty, kto podceňuješ stretnutie s Bohom v tichu, ako sa môžeš domnievať, že buduješ skutočné sesterstvo, a nie len akési neisté žitie spolu, ktoré hneď popraska, akonáhle sa naše jednotlivé sobectvá práve neshodnú?
Karmelitka si nevolí medzi Bohom a človekom, medzi modlitbou a službou, ale volí si učenlivosť láske k Bohu tým, že sa necháva denne učiť Kristom, ktorý ju vychováva prostredníctvom sestry.
Kristus v tebe deň po dni vytesáva veledielo Lásky, dielo svätosti, a to prostredníctvom sestier. Ako správne to vycítila Terézia z Avily, keď zakladala svoje dielo!
Keď ťa napomína sestra, je to on, kto ťa napomína.
Keď ťa pokořuje sestra, je to on, kto ťa pokořuje.
Keď ťa nemiluje sestra, je to Kristus, ktorý ti chce dať zakúsiť, aké to je, keď nie je milovaný on.
A keď ťa sestra miluje, je to opäť on, kto pokořuje tvoju pýchu, aby ti pomohol objaviť, aká si krehká a ako mnoho lásky potrebuješ.
Drahá sestra Sáro, je taký ideál nedosiahnuteľný, utopický?
Iste, hľadíme-li na konkrétnu realitu našich komunít, na námahu, ktorú iste budeš musieť vynakladať aj ty každý deň, aby si spájala modlitbu s blíženskou láskou, potom vzdialenosť medzi slovami a udalosťami sa ti môže zdať nepriechodnou.
A predsa počuj, čo nám pred chvíľou povedal svätý Pavol: „Nie že by som možno už dosiahol odmenu alebo že by som už dospel k dokonalosti; len sa snažím bežať, aby som ju získal...“
Hľa, to je slovo, ktoré sa tak páči nášmu učiteľovi: „snažím sa bežať...“ Boh nehľadí na výsledok, ale číta v srdciach túžbu po dobru, a to mu stačí. „Snažte sa vejít tesnou bránou...“
Buď odvážna, sestra Sáro, a svojimi slávnymi sľubmi dnes povedz Ježišovi zo všetkých svojich síl, že chceš vstúpiť tesnou bránou, ktorá vedie k dokonalosti:
Vstúp bez váhania a nemysli na to, čo ťa čaká;
nech sa ťa vziať za ruku svätou Tereziou, našimi svätcami, svojimi spolusestrami;
a počúvaj svojho milovaného Snúbenca, ktorý ti šeptá:
„Neboj sa, ja som ťa povolal už od materského lona; ja ti pomáham.“ Amen.
