Náš Boh je Bohom nových začiatkov. Každý z nás to pozná zo svojej vlastnej duchovnej skúsenosti. Pre Karmel v našej vlasti je stále nové začínanie priamo charakteristické.
Poprvýkrát sa karmelitáni u nás objavili vďaka Karlovi IV., ktorý ich pozval do Prahy na pamiatku svojej korunovácie na českého kráľa. Bolo to v roku 1347. Kostol a kláštor bol zbudovaný na Novom Meste a zasvätený Panne Márii Snežnej. Karel IV. mal snáď na mysli najväčšiu mariánsku baziliku v Ríme, toho istého mena, preto aj mala predčiť svojou veľkosťou ostatné pražské kostoly. Podarilo sa však postaviť len presbytár, ktorý dnes slúži ako kostol. Začiatok to bol sľubný. V husitských vojnách však bol pražský kláštor vyplenený (1419), tachovský vypálený (1427) a v dobe reformácie boli všetky karmelitánske kláštory u nás zrušené (Praha r. 1543).
V r. 1624 začal Karmel u nás znovu. Bosí bratia dostali kostol P. Marie Víťaznej na Malé Strane. V tej dobe sa do Prahy vrátili aj naši bratia. Ponieważ u P. M. Snežnej boli už františkáni, dostali kostol sv. Havla. Rádový život u nás kvitol až do príchodu Josefa II., ktorý r. 1782 zrušil všetky kláštory, ktoré podľa osvetľovacieho racionalizmu neboli štátu užitočné.
Viac ako sto rokov muselo uplynúť, kým prišli karmelitáni do Čiech znovu. Na pozvanie brnenského biskupa Huyna prišli 1. 7. 1908 z Rakúska do Kostelného Vydří. Roku 1915 bolo vo Vydří 13 bratov (z toho 6 kňazov). V tej dobe tiež mali v správe blízku faru Cizkrajov s pútnickým kostolom Monserratom. R. 1920 sa museli nemeckí karmelitáni vrátiť do Rakúska. Od r. 1950, po internácii rehoľných bratov, zostal vo Vydří iba P. Melichar Karásek ako farár, ktorý v r. 1985 zomrel a obnovy Karmelu u nás sa už nedožil.
Posledný nový začiatok bol nenápadný ako zrno, ktoré klíči v zemi. Až do novembra 1989 bol oficiálne u nás už len jediný karmelitán: P. Metoděj František Minařík. Predovšetkým jemu vďačíme za to, že Karmel u nás nepřestal žiť aj v dobe útlaku cirkvi. Jeho si Boh použil ako kmeňa, z ktorého vzišla nová ratolesť. Sme v porovnaní s ostatnými rehoľnými rodinami len malé spoločenstvo. Začínáme takmer z ničoho. Z jedného otca však je tu počas niekoľkých rokov 16 bratov, a to pokladáme za nový Boží začiatok.
