Ó, môj Bože a má nekonečná Múdrosť, bez miery a bez obmedzení, nad všetky anjelské a ľudské poznania! Ó, Láska, ktorá ma miluješ viac, než ako sa dokážem milovať a vnímať ja sama! Prečo chcem, Pane, túžiť po niečom viac, než čo mi chcete dať Vy? Prečo sa chcem unavovať tým, že Vás budem žiadať o niečo, čo mi prikazuje má túžba, keď všetko, čo je môj rozum schopný dať dohromady a po čom je schopná má túžba zatúžiť, ste Vy už prenikli až do konca, a ja sama pritom neviem, čo mi naozaj prospeje? Veď v tom, kde si má duša myslí, že nájde zisk, bude v skutočnosti má strata. Lebo keď Vás prosím, aby ste ma oslobodili od nejakého utrpenia, a zatiaľ práve v ňom sa skrýva zmysel môjho umŕtvenia, o čo vlastne žiadam, môj Bože?
Ale nie, môj Bože, nie! Už žiadna dôvera v niečo, čo by som mohla chcieť pre seba. Chcete po mne Vy, čo by ste rád chcel, lebo to chcem aj ja, veď všetko moje dobro spočíva v tom, aby som sa Vám zapáčila. Keby ste totiž Vy, môj Bože, mali uspokojiť mňa tým, že uskutočníte všetko, čo si žiada má túžba, je mi zrejmé, že by som bola stratená.
(Terézia od Ježiša, Vzdych duše k Bohu, 17,1.2)
