Matka Slova, vypovedz mi svoje tajomstvo,
keď sa Boh v tebe vteli.
Povedz mi, ako si žila na zemi,
ponorená do ustavičného klaňania.
Zahrnutá do naprostého, nepísateľného pokoja.
V tomto tajomnom mlčaní
si prenikala stále hlbšie
do bezodného Bytia,
keď si v sebe nosila Boží Dar.
Ó Matka, opatruj ma stále
v Božom objatí,
aby do mňa bol vtlačený obraz
oného Boha, ktorý je celý láska:
„Amo Christum“.
(Alžbeta od Nejsvätejšej Trojice, báseň 87)
