„Čo, nie je ti dosť, môj Bože, že ma držíš v tomto biednom živote, ktorý z lásky k Tebe prijímam a chcem žiť tu na zemi, kde mi všetko bráni zažiť Teba, pretože sa musím starať o jedlo, spať, zaoberať sa rôznymi záležitosťami a hovoriť s ľuďmi? Vieš, ako mi to proti srsti, a predsa sa z lásky k Tebe neodporujem. Prečo sa mi skrývaš v tých zriedkavých chvíľach, v ktorých môžem byť s Tebou? Ako to zodpovedá Tvojej milosrdenstvu a láske, ktorú máš ku mne? Myslím, že keby som sa aj ja mohla skryť Tebe, ako Ty sa skrývaš mne, Tvoja láska by to neznesla. A predsa si vždy so mnou a vidíš ma! Môj Pane, takéto konanie je neznesiteľné. Rozmysli si to, prosím Ťa, lebo tak krivdíš tej, ktorá Ťa miluje!“
(sv. Terezia od Ježiša, Život, XXXVII,8)
