Spravodlivý hnev patrí medzi cnosti. Deťom väčšinou hovoríme – iste preto, aby sme si zjednodušili život –, že hnevať sa je zlé, že hnev patrí medzi neřesti. Ale potom by Ježiš, ktorý prevrátil stoly obchodníkov v chráme, bol plný neřesti! Hnev je v skutočnosti istou „schopnosťou“, podobne ako cit alebo inteligencia. Až predmet, na ktorý svoj hnev vzťahujeme, robí z tejto schopnosti cnosť alebo neřest. Keď sa ma zmocní hnev pri pohľade na to, ako niekomu ľudia ubližujú, a dá mi silu na to, aby som mu pomohol a oslobodil ho, potom tento hnev ukazuje, že mám rád druhého človeka.
Keď sa niekto rozčúli, mal by sa pýtať, či je takého hnevu hoden, či je napríklad hoden toho, aby pomáhal trpiacim. Nie je tak ťažké nechať sa uniesť spravodlivým hnevom a potom si povedať, moje svedomie je čisté. Hnev sám nás ale nezbavuje povinnosti konať konkrétne skutky.
(Abbé Pierre /Henri Grouès, 1912–2007/, Testament)
