Ó môj Stvoriteľ, chýbaš mi. Ty mi rozumieš, môj Pane. – Všetko na zemi sa mi zdá byť bledým tieňom, ja žízním a túžim po Tebe, hoci pre mňa tak nesmierne mnoho robíš, veď ma sám zvláštnym spôsobom navštevuješ, avšak tie návštevy neutišujú rany môjho srdca, ale spôsobujú vo mne stále väčší stesk po Tebe, Pane, ach, vezmi ma k sebe, Pane, ak je to Tvoja vôľa. Ty vieš, že umieram a umieram steskom po Tebe, a umrieť nemôžem. Smrti, kde si? Priťahuješ ma, Pane, do propasti svojho božstva a skrývaš sa za temnotou. Môj bytost je v Tebe celá ponorená, avšak ja túžim na Teba hľadieť tvárou v tvár. Kedy to pre mňa začne?
(sv. Faustyna Kowalská, Denník, II. zošit, 841)
