V istej zmysle môžeme povedať, že v každom povolaní sa postupne ozve dvojité „nasleduj ma“: to úvodné, ktoré sa vyznačuje istou naliehavosťou a veľkorysosťou, a to druhé, ktoré počujeme v hodine skľúčenosti, ťažkostí a skúšok. Svätý Peter spoznal obe tieto „nasleduj ma“. A jeho život nám ukazuje, že to nezavrhol ani v dobách, keď bolo pre neho nasledovanie Krista mimoriadne ťažké – po tom, čo Krista zaprel. Jeho zlyhanie naopak znamenalo príležitosť k novej zrelosti, keď sa znova rozhodol nasledovať Ježiša v láske až do konca.
Vidíme to po Kristovom zmŕtvychvstaní v Galilei, keď mu Pán kladie zásadnú otázku: Miluješ ma viac ako čokoľvek iné? Viac ako svoje vlastné pocity, svoje vlastné šťastie? A z Petrových úst zaznieva to najkrajšie vyznanie lásky, výkrik lásky tryskajúcej zo srdca, ktoré poznalo utrpenie: „Pane, ty vieš všetko, ty vieš tiež, že ťa mám rád.“ A vtedy mu Ježiš po druhý raz hovorí: „Nasleduj ma.“
Tak aj v našom živote sa objavuje to druhé „nasleduj ma“, ktoré prichádza v hodine skúšky. Hoci to tak nevypadá, tieto chvíle nám nikdy nebránia zostať v láske a vernosti, práve naopak: v skutočnosti sú to príležitosti k dozrievaní, k hlbšej odpovedi na Ježišovu výzvu „nasleduj ma“.
(Mary David Totah, OSB /1957–2017/, Radosť z Boha)
