Duša sa môže postaviť pred Krista, zvyknúť si na neho a veľmi sa zamilovať do jeho svätého ľudstva, stále žiť v jeho prítomnosti a rozprávať sa s ním: prosiť ho ohľadom svojich potrieb, sťažovať si mu na svoje trápenia a radožiť sa s ním v útěchách – a to aniže by sa pri tom snažila o kvetnaté modlitby, ale len o slová, zodpovedajúce jej túžbam a potrebám. Je to výborný spôsob, ako pokročiť, a to veľmi rýchlo. A kto sa bude namáhať stále setrvávať v tejto vzácnej spoločnosti, dobre ju využije a bude úprimne oplácať láskou tomuto Pánu, ktorému toľko dlužíme, toho považujem za pokročilého.
(sv. Terézia od Ježiša, Kniha života 12,2)
