(Trochu som váhal s uverejnením tohto textu na stránkach nášho časopisu. Pretože Juliána z Norwiche nebola karmelitkou. (Žila na prelome 14. a 15. storočia v ústraní pri jednom kostole v Norwichi v Anglicku.) Takisto mám stále na pamäti zdrženlivosť, ktorú radí svätý Ján od Kríža voči súkromným zjaveniam či videniam alebo dokonca voči ich zaznamenávaniu.
Ale vrtalo mi hlavou: Katka by predsa neprekladala a nenabízala nám niečo, čo by za pozornosť nestálo… A tak som sa k textu Juliány z Norwiche vrátil ešte raz, pozornejšie. A vyhľadal som si tiež malú knižku Múdrosť Juliány z Norwiche, ktorú vydalo Karmelitánske nakladateľstvo v roku 1997. A zasiahnutý duchom týchto textov predkladajú nasledujúci úryvok aj Vám všetkým. – Na vysvetlenie P. Gorazd.)
„Bola som ešte hore, keď Pán otvoril môj duchovný zrak a ukázal mi uprostred môjho srdca moju dušu. Videla som svoju dušu tak priestrannú, ako by bola kráľovstvom… akoby bola krásnym mestom.
Uprostred tohto mesta sedí náš Pán Ježiš, pravý Boh a pravý človek, vznešený a vysoký, úctyhodný, najväčší Pán. A videla som ho v nádhere, zahaleného poctami. Sedí v duši vzpriamene, v pokoji a pokoji, a pritom vládne a stráži nebá a zem a všetko, čo je. Ľudstvo i božstvo tu pokojne sedí, a božstvo vládne a bdí nad všetkým bez akýchkoľvek nástrojov alebo úsilia. A moja duša je požehnane obsadená božstvom: najvyššou mocou, najvyššou múdrosťou a najvyššou dobrotou.
Miesto, ktoré Ježiš zaujme v našej duši, už nikdy neuprázdni, pretože v nás je jeho najvlastnejší domov a moc tam prebývať je pre Neho najväčším potešením. Bol to útulný pohľad, plný pokoja, pretože je tomu naozaj tak, naveky vekov. (…)
A potom, čo som to s veľkou pozornosťou kontemplovala, náš Pán mi veľmi pokorne zjevil slová (bez hlasu a aniž by pohnul perami, ako už skôr), a povedal veľmi vážne: Veď dobre, že čo si dnes videla, nebola žiadna halucinácia; prijmi to a verte tomu a pevne sa toho drž, a nič nad tebou nezvíťazí.
Tieto posledné slová mi boli povedané preto, aby ma naučili dokonalému istote, že je to náš Pán Ježiš, kto mi to všetko zjevil…
Nič nad tebou nezvíťazí. A táto lekcia a toto pravdivé posilnenie sa týkajú všeobecne všetkých mojich spolukresťanov, ako som už povedala, a taká je vôľa Božia.
A tieto slová: Nič nad tebou nezvíťazí, boli povedané veľmi dôrazne a mocne, aby som mala istotu a silu v každom protivenstve, ktoré môže prísť. On nepovedal: Neprežiješ už žiadny útok, nebudeš preťažená prácou, nepoznáš nepokoj, ale povedal: Nič nad tebou nezvíťazí.
Boh chce, aby sme týmto slovám venovali pozornosť, a aby sme boli vždy silní v našej istote, nech už uprostred pohody (blahobytu) alebo uprostred bied, pretože On nás miluje a má v nás zalíbenie, a tak chce, aby sme aj my mali zalíbenie v Ňom a mohli Mu dôverovať, a všetko bude dobré.
A čoskoro nato sa všetko zakrylo a už som nevidela nič.“
(Z knihy Julian of Norwich: Showings (ch. 22, short text). Paulist Press, 1978.)
Z angličtiny preložila Katka Lachmanová.
