Buď pochválen, môj Pane, spolu so všetkým svojím stvorením.

Najvyšší, všemohúci, dobrý Pane,
tebe patrí chvála, sláva, česť a každé dobrorečenie.
Náleží len tebe, Najvyšší,
a žiaden človek nie je hoden vysloviť tvoje meno.

Buď pochválený, môj Pane, spolu so všetkým svojím stvoriteľstvom,
predovšetkým s pánom bratom slnkom,
ktorý je dňom a skrze neho nám dávaš svetlo.
A on je krásny a žiari veľkým jasom;
tvoj, Najvyšší, je obrazom.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru lunu a za hviezdy,
na nebi si ich stvoril jasné, vzácne a krásne.

Buď pochválený, môj Pane, za brata vietor,
za vzduch a oblaky, za jasnú oblohu a každé počasie,
čím dávaš svojim tvorom obživu.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru vodu,
ktorá je moc užitočná, pokorná, vzácna a čistá.

Buď pochválený, môj Pane, za brata oheň,
ktorým osvetľuješ noc,
a on je krásny, veselý, silný a mocný.

Buď pochválený, môj Pane, za našu sestru, matku zem,
ktorá nás žije a stará sa o nás
a vydáva rozličné plody s pestrými kvetmi a bylinami.

Buď pochválený, môj Pane, za tých, ktorí odpúšťajú pre tvoju lásku
a znášajú krehkosť a trápenie.
Blaze tým, ktorí to znášajú pokojne,
lebo tebou, Najvyšší, budú korunovaní.

Buď pochválený, môj Pane, za sestru smrť tela,
ktorej sa žiadny živý človek nemôže vyhnúť.
Beda tým, ktorí zomrú v smrteľných hriechoch;
blaze tým, ktorých nájde [v súlade s] tvojou najsvätejšou vôľou,
lebo druhá smrť im neublíži.

Chváľte môjho Pána a dobrorečte mu,
ďakujte mu a služte mu s veľkou pokorou.

(František z Assisi /1182–1226/, Chválospev stvorenia,
preklad B. J. Štivar a M. Koronthályová)