Dnes si pripomíname sedemdesiat rokov od ukončenia kórejskej vojny (27. júla 1953). Dňa 25. júna 1950 vpadli vojská Severnej Kórey (podporované Sovietskym zväzom a neskôr čínskymi „dobrovoľníkmi“) do Južnej Kórey v snahe zjednotiť celý polostrov pod severokórejskou komunistickou diktatúrou. Napadnutú krajinu vojensky podporilo OSN. Příměrie sa podarilo dojednať až po Stalinovej smrti, hranice medzi Severnou a Južnou Kóreou zostali zachované v približne predvojnovom stave, mierová zmluva však dosiaľ nebola uzavretá.
Oporným bodom americkým vojakom, ktorí pomáhali vytlačiť okupantov späť na ich územie, sa stal americký vojenský kaplan českého pôvodu, P. Emil Kapaun /1916–1951/. Pri ošetrování ranených bol zajatý, potom obetavo zachraňoval životy svojich spoluväzňov v zajateckom tábore, kde 23. mája 1951 v dôsledku krutého zaobchádzania zomrel. Po jeho smrti sa začali množiť svedectvá o jeho statočnosti a milosrdenstve, čo viedlo ako k začatiu kanonizačného procesu (v roku 1993 bol P. Emil vyhlásený za služobníka Božieho), tak k udeleniu najvyššieho amerického vojenského vyznamenania (11. apríla 2013). Barack Obama vtedy vo svojom prejave povedal: „Otca Kapauna nazývali pastierom vo vojenskej obuvi. Vojaci, ktorí mu boli nablízku a vnímali jeho požehnanie a milosrdenstvo, ho nazývali svätcom, videli v ňom dar od Boha. Tento americký vojak nikdy nevystrelil zo zbrane, a predsa zaobchádzal s najsilnejšou zbraňou zo všetkých: miloval svojich bratov natoľko, že bol ochotný zomrieť, aby oni mohli žiť.“
Po svojom vysviacení som bol odhodlaný „nechať sa pohltiť“ pre Boha. Bol som rozhodnutý slúžiť radostne, bez ohľadu na okolnosti, do ktorých budem postavený, alebo ako ťažký život budem musieť žiť. A preto som sa prihlásil ako dobrovoľník do armády a chcem dnes tisíckrát radšej pracovať, zbavený bežného pohodlia a byť skutočným „otcom“ mnohým, než žiť na peknom, pohodlnom mieste so svedomím, ktoré by mi hovorilo, že som pre mnohých prekážkou.
(Emil Kapaun /1916–1951/,
úryvok z listu biskupovi, v ktorom žiadal o pridelenie k armáde;
spracované podľa knihy Roy Wenzla Nejsilnejšia zbraň a Riccardiho Století mučeníkov)
