Otec Metoděj Minařík, O.Carm.
Otec Metoděj vo svojej skromnosti by asi bol prekvapený, keby videl, že úryvky z jeho súkromných listov chceme uverejniť v časopise. Ale na druhej strane: vyberáme pasáže dôverné, ktoré vtedy napísal svojej sestre, na ktorú doliehali choroby, vek a bolesť z úmrtí medzi príbuznými a priateľmi. Verím, že by súhlasil s tým, aby sme sa jeho slovami povzbudení a duchovnej rady, ktorú jej napísal, posilnili aj my.
A môže nám to priniesť ešte ďalší úžitok: doma nikto nie je prorokom. Vôči najbližším sa nám o duchovných veciach mnohokrát hovorí najťažšie. Tu máme pred sebou veľmi prosté a pritom hlboké slová vzdelaného karmelitána, kňaza a zároveň pokorného brata rodnej sestre.
Milostiplné veci sú vždy spojené s obetami, so skúškami. Ale to už patrí k veci. Napríklad to, že si tak musela prežiť tie milostiplné vianočné dni doma, bez kostola a bez radosti bohoslužieb spoločných v kostole. On to Pán Boh dokáže inak vynahradiť, keď to od nás požaduje. A je to mimo iného aj zmier za tých, ktorí by mohli ísť a nejdú, za tú prázdnotu, ktorú oni majú v srdci, mnohokrát im, niektorým z nich, tak získame svetlo milosti, že sa jedného dňa vzchopia v deň navštívenia.
Z listu sestre Márii z 2. 2. 1982
A Ty si nemysli, že Tvoj život nemá mnoho ceny, že už nemôžeš toľko urobiť a tak sa o všetko starať ako skôr. Existujú aj duchovné veci a tie sú vlastne najcennejšie. Ty teraz zaslúhuješ sebe a iným mnoho milostí a máš veľký podiel na vykupiteľskom diele Božom, Ježiša Krista, a toho si buď vedomá a Pánu Bohu za to vďačná.
Z listu sestre Márii z 13. 12. 1982
