Ako „rozumná“ je moja dôvera... aká pošetilá je celá úzkosť.

Viem, že ma niekto drží, a v tom spočíva môj pokoj a istota...Terezie Benedikta od Kříže (Edith Stein)

Človek túži po tom, aby bol stále znovu obdarovávaný bytosťou, aby mohol vyčerpať to, čo mu okamih zároveň dáva i berie. Nechce sa vzdať toho, čo mu dáva plnosť, a chcel by byť bez konca a bez hraníc, aby to mal úplne a ustavične. Radosť bez konca, šťastie bez tieňa, láska bez hraníc, vystupňovaný život bez ochabnutia, čo najmäčší čin, ktorý je zároveň dokonalým pokojom a uvoľnením od všetkých napätí – to je večná blaženosť (...) To je bytie, o ktoré človeku v živote ide.

Nepopierateľnému faktu, že moje bytie je pomíjivé, vymezené od jedného okamihu k druhému a vystavené možnosti nebytia, odpovedá iný, rovnako nepopierateľný fakt: že cez túto pomíjivosť som okamih za okamihom zachovávaná v bytí a že v mojom pomíjivom bytí je obsiahnuté bytie trvalé. Viem, že ma niekto drží, a v tom spočíva môj pokoj a istota. Nie je to sebaistočná istota muža, ktorý stojí na pevnej pôde svojou vlastnou silou, ale sladká a blažená istota dieťaťa, ktoré nesie silná ruka, istota – vecne vzaté – nijako menej rozumná. Mohli by sme snáď „rozumným“ nazvať dieťa, keby žilo v neustálej úzkosti, že ho matka nechá upadnúť?

Vo svojom bytí sa tak stretávam s bytím iným, ktoré nie je moje, ale ktoré tvorí oporu a základ môjho bytia, ktoré samo oporu a základ postráda. K tomu, aby som v tomto základe svojho bytia, s ktorým sa sama v sebe stretávam, poznávala bytie večné, môžem dospieť dvoma cestami. Jednou je cesta viery: keď sa Boh zjavuje ako „ten, ktorý je“, ako ten, kto život tvorí a udržuje, a keď Vykupiteľ hovorí: „Kto verí v Syna, má život večný“ (Ján 3,36). To všetko sú jasné odpovede na tajomnú otázku môjho vlastného bytia. A keď mi Boh ústami proroka hovorí, že pri mne stojí vernejšie než vlastný otec a matka, že je dokonca láska sama, potom jasne vidím, aká „rozumná“ je moja dôvera v ráme, ktorý ma drží, a ako pošetilá je všetka úzkosť a obava z pádu do nicoty – pokiaľ sa však sama od tohto bezpečného ramena neodtrhnem.

Druhou cestou je cesta filozofického poznania, ktorá si ide vlastnou cestou. Je to cesta deduktívneho myslenia, ktorou sa ubierajú dôkazy Božej existencie.

Prevzaté z knihy: Edita Steinová, Myšlienky a meditácie
Vydalo: Trinitas, 2000
Vybral a upravil: Norbert Žuška, OCarm.