Neviem, čo so mnou ešte Boh zamýšľa. Som čím ďalej šťastnejší. Celý svet trpí. A ja, ktorý si zaslúžim najprísnejšie pokarhanie, zakúšam trvale také veľké radosti, že ich sotva môžem uniesť.
Rád by som poprosil Boha o časť Tvojho utrpenia, poznám však svoju slabosť, je tak veľká, že keby ma len na okamih ponechal mne samému, bol by som najubohejším človekom medzi všetkými smrteľníkmi. Neviem však, ako by ma mohol ponechať mne samému, lebo viera mi dodáva silné, cítené presvedčenie a vedomie, že nás nikdy neopustí, keď neopustíme najprv my Jeho. Chráňme sa toho Ho opustiť! Zostávajme stále v Ňom. Chceme žiť s Ním a s Ním zomrieť. To nech je Tvoja modlitba za mňa, aj ja sa tak modlím za Teba.
(ct. Vavrinec od Vzkriesenia, korešpondencia, list č. 13)
Poznámka: Vavrinec zomrel 12. februára 1691, teda pred 330 rokmi.
