A. Sagardoy, OCD
Milá sestra Prudencia!
Spomínate si ešte na svoju dobu noviciátu, na hodiny modlitby, ktoré sa Vám zdali príliš krátke, na časy, keď ste svoju zbožnosť cítila tak zreteľne? Vtedy by ste si ani na um nepriniesli, že by človek mohol mať jedného dňa problémy s meditáciou.
Dnes sa však pýtate, či má vôbec zmysel denne pol hodinu meditovať… pretože píšete, po minúte sú moje myšlienky úplne preč!
Častejšie som počul o tejto ťažkosti, ktorá sa mnohým stala osudnou. Odkiaľ pramenia tieto problémy s meditáciou? Čím viac rozhovorov vediem s rehoľnými sestrami, tým zreteľnejšie vidím, že niektoré dostali príliš jednostrannú výučbu o meditácii.
Meditácia, milá sestra, tak ako je zakotvená v kláštorných štruktúrach, je formou modlitby, ktorá sa koná v tichu a v rozjímaní. Mnohí ľudia sa obejdú s mechanizmom meditácie veľmi ľahko a môžu zostať túto polhodinu sústredení, zatiaľ čo iní sa veľmi rýchlo rozptyľujú.
Dúfam, že nie som so svojím vysvetlením príliš teoretický, je však dobre konštatovať niektoré body:
Meditácia ako forma modlitby nie je cvičenie v koncentrácii, ale skôr cesta – v atmosfére ticha a zamyslenia – k stretávaniu sa s Bohom.
Meditácia ako forma modlitby, opakujem, aby ste tomu nerozumela zle, nám bola vysvetľovaná zo stanoviska diskurzívneho myslenia. Spomínate si ešte na body meditácie, ktoré sme dostali, aby sme potom vyšli z tohto tajomstva a pol hodinu meditovali?
Tu by mohlo byť jadro Vašej ťažkosti: nehodí sa k Vám meditácia ako modlitba, ale skôr mechanizmus meditácie, diskurzívna metóda. Sú ľudia, ktorí sú svojou povahou založení skôr diskurzívne, a sú ľudia, ktorí sú založení skôr nediskurzívne.
Prepáčte mi otázku, ale rozumiete, čo znamená diskurzívne? Slovo je z latiny a znamená rozbiehať sa, rozvíjať sa zo spoločného bodu.
Smiem Vám dať jednoduchý pokyn, ako spoznať, akú vlohu sme dostali?
Diskurzívne založený človek užíva pri svojich úvahách počas meditácie otázky: kto, ako, čo, prečo, na čo… a tým má uľahčený vstup k meditativnej modlitbe. Nediskurzívne založený naopak je po niekoľkých minútach na konci svojich úvah a zostáva stáť, aniž vie, čo môže robiť zostávajúci čas meditácie.
Pripadá Vám druhá varianta známa? Potom môžete predpokladať, že patríte skôr k nediskurzívnemu založeniu, a títo ľudia potrebujú iný mechanizmus, ktorý im je počas doby meditácie oporou k intenzívnemu stretávaniu sa s Bohom. Keď tak píšem, myslím si, že azda nerozumiete zle slovu meditácia. Myslím metódu, ktorú používame ako podporu, ako pomôcku.
Poďme teraz k Vašej situácii. Pre ľudí, ktorí sa nemôžu počas meditácie tak sústrediť, t.j. pre tých, ktorí si nič nepočnú s diskurzívnou metódou, máme báječný vzor u Terezie z Avily. Nedeste sa, keď Vám teraz poviem, že veľká mystička Terezie z Avily mala s diskurzívnou metódou veľké ťažkosti. Keď o tom pochybujete, prečítajte si jej autobiografiu! Niektorý deň si túžobne priala, aby už čas meditácie bol konečne preč… Dúfam, že ste sa teraz nezačervenali v tvári a hovoríte potichu, že sa tiež nervózne dívate každé tri minúty na hodiny, či už je čas!
Ste-li si podobná s Tereziou – myslím to teraz pozitívne – pýtajme sa, ako Terezia uskutočnila vstup do meditácie: Pretože modlitba v Tereziiných slovách je priateľským stretávaním, hľadala možnosti, ako sa stretnúť s Pánom. Niektorý deň jej pomáhala príroda alebo voda, aby vstúpila do kontaktu s Pánom; veľmi často si vzala k ruke náboženskú knihu a čítala v nej.
Napadá mi, že ste vizuálny typ. Smiem Vás povzbudiť? I obraz, fotografia nám môže byť oporou pri meditácii. Terezia rozpráva tiež o iných možnostiach, napr. o pomalej, skoro prežúvacej recitácii známej modlitby alebo spomienke na minulý deň. Ako vidíte, ide o malé pomôcky, ktorými sa môžeme zaoberať podľa svojho momentálneho stavu, aby sme vstúpili do styku a stretli sa s Bohom. Dovediem si predstaviť, že by ste sa o to mohla pokúšať nejakú dobu. Budete-li to robiť nejakú dobu, milá sestra, keď sa Vám podarí viac sústredenia a viac náboženských cvičení, potom…, áno, potom Vás zvem, aby ste zvážila vetu svätej Terezie: Modlitba nie je v mnohom premýšľaní, ale v mnohom milovaní!
Metódy, cvičenia a úvahy pred alebo počas doby meditácie sú pomôckou, ako ukázať Bohu svoju oddanosť a ochotu. Ani ten, kto absolvuje perfektné cvičenie v koncentrácii, ani ten, kto počas meditácie dáva dokopy vznešené úvahy, sa na základe toho nemodlí už dokonale, nýbrž kto úvahou, koncentráciou, tichom alebo inými krokmi dospeje k tomu, dať sa Bohom milovať a ukázať Bohu svoju lásku, ten ide vpred. Snáď sa Vám podarí, milá sestra, vidieť meditáciu, ktorá je vo Vašom kláštore predpísaná, inýma očami. Máme možnosť, aby sme sa stretli s Bohom ako Ty a Ty, v atmosfére ticha, uvoľnení od aktivity a podnikania.
S priateľskými pozdravmi P. Antonio Sagardoy
Podľa: Antonio Sagardoy, OCD: Wer kann meditieren?
Christliche Innerlichkeit, 26, str. 302–305, 1991
Preložil dr. Vojtěch Pola
