Môj Pán vstal z mŕtvych! Aleluja, aleluja, aleluja! Môj Boh už nie je v hrobe a hrob nie je otvorený: dvere zostávajú zavreté, pečate sú neporušené, ale hrob je prázdny, môj Boh už nie je vo vnútri. Vstal z mŕtvych, ako povedal – Surrexit sicut dixit, alleluja, aleluja! ... Klanil som sa pred studeným kameňom a môj Boh už tam nie je ... Plakal som pred náhrobkom a môj Boh už nie je vo vnútri ... Prišiel som, aby som trúchlil pod stromami v chladnom svetle bieleho mesiaca ... Prišiel som oplakávať svojho mŕtveho Pána, ktorý tu leží pochovaný, Milovaný ... Už nie je mŕtvy, už nie je pochovaný, ale vždy je Milovaný ... Už nie je v tejto záhrade, už nie je pod tými tmavými stromami ... Žije vo večnosti ... Aleluja, aleluja! Môj Pán vstal! Aleluja! Môj Milovaný vstal z mŕtvych! Aleluja! Môj Boh vstal z mŕtvych, aleluja! Navždy žije Ten, ktorého som oplakával ako mŕtveho! Aleluja! Třpyt sa, biely mesiac! Chladný mesiac, spal naše srdcia! Ó mesiac, svieť ako sedem slnka! Prchni, noci! Stíne, ztrať sa! Zazař, noci, zmiznite, tiene! Objavilo sa večné Svetlo! Buď velebený, buď velebený, buď velebený! Svätý, svätý, svätý! Veľbený bud Pán, aleluja! Lumen Christi! Kristovo svetlo žiari, noc sa rozjasnila, noc sa trbliece, Kristus vstal! Aleluja, aleluja! ...
(Charles de Foucauld (1858–1916), zápisky, slávnosť Zmŕtvychvstania Pána)
