Posolstvo Terezky z Lisieux
Oběžník generálnych predstavených O.Carm. a OCD
pri príležitosti stého výročia smrti svätej Terezky z Lisieux
(začiatok)
Milí bratia a sestry v Karmeli!
1. O niekoľko mesiacov začnú oslavy stého výročia smrti našej sestry Terezky z Lisieux. Toto jubileum nám pripomína mladú karmelitku z Francúzska, ktorá vo svojich spisoch dokázala vyjadriť hlbokú víziu vzťahov medzi Bohom a ľudskou bytosťou, plod svojej osobnej skúsenosti pod vedením Ducha svätého.
2. Jej poslaním bolo pripomenúť nám to, čo je na kresťanskom posolstve podstatné: že Boh je láska a že sa zadarmo daruje tým, ktorí sú evanjelne chudobní; že svätosť nie je výsledkom našej snahy, ale Božieho pôsobenia, ktoré od nás vyžaduje len láskyplnú odovzdanosť spasiteľnej milosti. Preto jej učenie nestratilo na aktuálnosti a malo taký vplyv, že cez tridsať biskupských konferencií a tisícky kresťanov požiadalo, aby bola vyhlásená učiteľkou cirkvi.
Evanjelní a kontemplatívni žena
3. Terezka z Lisieux strávila svoj rehoľný život v klauzúre Karmelu, a predsa bola vyhlásená patrónkou misií, pretože vedela spojiť kontemplatívnu spiritualitu s apoštolským rozmerom. Zároveň odovzdala svoju evanjelijnú skúsenosť prostým a živým jazykom, ktorý sú schopní pochopiť a osvojiť si veriaci všetkých národov a kultúr. Svojím návratom k evanjeliu a k Božiemu slovu, k historickému Ježišovi a jeho veľkonočnému tajomstvu smrti a zmŕtvychvstania predčila II. vatikánsky koncil. Zdôraznila primát lásky k cirkvi, Kristovmu telu, a vydala svedectvo o spiritualite všedného života a o všeobecnom povolaní k svätosti.
4. Skúsenosť a učenie Terezky z Lisieux naberá osobitný význam v našej dobe, keď sa pre ženu otvárajú nové perspektívy prítomnosti a pôsobenia v spoločnosti a v cirkvi. Žena je povolaná k tomu, aby bola „znamením Božej nežnosti voči ľudskému pokoleniu“1 a aby obohatila ľudstvo svojím „ženským géniom“. Oboje uskutočnila naša sestra vo svojom živote a vo svojich spisoch.
Opäť prečítať tereziánsko-lisieuxské posolstvo
5. Čítanie diel našej sestry Terezky v sociálnom a cirkevnom kontexte našej doby a počínajúc od našej kultúry nám pomôže, aby sme sa sústredili na podstatné: dôveryplnú otvorenosť voči Bohu, láskyplnému Otcovi, ktorý nás miluje a chápe; nasledovanie Ježiša, nášho prítomného a blízkeho brata, ktorý je cestou, pravdou a životom; učenlivosť voči Duchu svätému, ktorý riadi dejiny našich rehoľných rodín i naše malé, osobné dejiny. A to všetko v prijatí našej chudoby a slabosti, s istotou, že nič a nikto nás nemôže odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi (por. Rim 8,37–39).
6. Dúfame, že vám naše úvahy poslúžia k tomu, aby dynamiku týchto osláv, ktoré sa majú premeniť na okamih milosti pre celý Karmel: rehoľníkov, rehoľníčky, kňazov i laikov, udržali živú.
Cirkevná aktuálnosť Terezky z Lisieux
7. Počas synody o zasvätenom živote citovali účastníci synody našu sestru pri najrôznejších príležitostiach, ako osobu, ktorá má aktuálne posolstvo pre cirkev na prahu tretieho tisícročia. Medzi príhovormi, ktoré sa o nej zmieňovali, vyniká príspevok generálneho sekretára, kardinála Schotta, ktorý svoju trojročnú správu zakončil týmito slovami: „Dovoľte mi ukončiť túto súhrnnú správu pripomenutím ženy, ktorá je vynikajúcim svedkom zasväteného života v poslaní cirkvi: svätej Terezky od Dieťatka Ježiša… táto mníška z Karmelu v Lisieux sa vyznačovala svojou pokorou, evanjelijnou proste a dôverou v Boha… Vo svojich autobiografických poznámkach mimo iné spomína: ‚Keď som intenzívne túžila po mučeníctve, hľadala som odpoveď v Pavlových listoch. Apoštol vysvetľuje, ako všetky najdokonalejšie dary nie sú nič bez lásky a že láska je najlepšia cesta, ktorá bezpečne vedie k Bohu. V tom som našla pokoj… v srdci cirkvi, svojej matky, budem láskou‘“ (3. októbra 1994).
8. Keď počas audiencie 4. januára 1995 hovoril Svätý otec Ján Pavol II. o záväzku modlitby v zasvätenom živote, poukázal na jej dôležitosť pre evanjelizáciu, a svoju promluvu ukončil nasledujúcim spôsobom: „Preto je krásne uzavrieť túto katechézu pripomenutím postavy sv. Terezky od Dieťatka Ježiša, ktorá svojou modlitbou a obetou slúžila evanjelizácii tak, ako keby sa celá venovala misionárskemu pôsobeniu, ba ešte viac. Natolik, že bola vyhlásená patrónkou misií“.2
9. Post-synodálna apoštolská exhortácia Vita Consecrata sa tiež zmieňuje o našej sestre a zdôrazňuje jej túžbu byť láskou v srdci cirkvi3 a jej ideál, aby sa videla zapojená do jedinečnej spolupráce s misionárskou aktivitou tým, že toľkokrát opakuje svoju túžbu milovať Ježiša a pôsobiť, aby bol milovaný,4 počínajúc od spoločenstva s ním: „Byť tvojou snúbenicou, ó Ježišu… v mojom spojení s tebou byť matkou duší“.5
Pozvanie k podstatnému
10. Terezka z Lisieux dokázala svojím rehoľným menom „od Dieťatka Ježiša a od Svaté Tváre“ vyjadriť celý proces svojho života, ktorý ju priviedol k duchovnej zrelosti skrze poníženosť vtelenia (kenóza) a utrpenia Ježiša Krista, ktorý nás svojím veľkonočným tajomstvom oslobodzuje od každého otroctva. Vedela pochopiť a žiť Ježišov životný plán, ktorý pretransformuje každú našu vzťahovú oblasť, a našim vzťahom k Bohu, blížnym a veciam dáva nový rozmer. Oproti plánu smrti, ktorý nás ovláda a zotročuje vo všetkých týchto oblastiach, nachádzame plán evanjelijného života, ktorý nás oslobodzuje a pretransformuje. Poslaním Terezky z Lisieux bolo práve pripomenúť nám tieto pravdy, nově nás zamerať na podstatné.
11. V perspektíve Ježišovho plánu, ktorý krátko pripomenieme, prehlbujeme v tereziánsko-lisieuxskom posolstve pozvanie k prechodu: od Boha-Súdu k Bohu Otcovi-Matke, od nedôvery k dôvere a odovzdaniu sa jemu, od hľadania dokonalosti k hľadaniu spoločenstva s Bohom, od složitosti k prostote, od zákonov, ktoré zotročujú, k zákonu konkrétnej a účinnej lásky, ktorá, oslobodzuje, od nezrelosti k zrelosti, od vonkajšej askézy k evanjelnému sebezapreniu, od zásluh k prázdnym rukám, od čisto duchovných úvah o Božom slove, od zložitej modlitby k prostému kontemplatívnemu pohľadu, od nedosiahnuteľnej Márie k blízkej Márii evanjelia.
