(k 60. výročiu úmrtia biskupa Pavla Huyna)
P. Gorazd Cetkovský, O.Carm.
Pred šedesiatimi rokmi – 1. októbra 1946 zomrel v juhotyrolskom Bolzane Pavel gróf Huyn (* 17. 2. 1868 v Brne), niekdajší brniansky biskup (1904–1916) a pražský arcibiskup (1916–1918). Takisto jeho pričinením prišli v roku 1908 do Kostelného Vydří konečne (takmer dve storočia po vzniku pútnického miesta Panny Márie Karmelskej) bratia karmelitáni. Nie je teda nadsázkou považovať natrvalo tohto pastiera cirkvi za dobrodince Karmelu a za spoluzakladateľa kláštora.
Otvorene je potrebné povedať, že stopa, ktorú biskup Pavel Huyn v cirkevných dejinách Moravy i Čiech zanechal, nie je jednoznačná. Dodnes koluje množstvo historek o jeho prudkej povahe a prísnosti, alebo anekdoty o jeho zlej češtine. Často býval napádaný pre svoju príslušnosť k šľachte, nemecký pôvod a pre údajnú nepriateľskosť k českému národu. Na druhej strane je však preukázateľné, že sa usiloval, aby v diecéze bolo všade dobre postarané o veriacich oboch národností a že svoju službu pastiera vykonával s najväčšou zodpovednosťou, akú bol schopný.
Tento rok sa takisto oslavuje deväťdesiat rokov od jeho povolania z Brna na biskupský stolec do Prahy a stal sa tamným arcibiskupom. V priebehu nasledujúcich rokov sa ukázalo, že to nebolo príliš prozreteľné (rovnako ako vymenovanie rakúskeho šľachtica Leva kardinála Skrbenského olomouckým arcibiskupom). Pri októbrovom prevrate v roku 1918 bol arcibiskup Huyn práve na vizitácii v Chebe. Odtiaľ, pod dojmom varu udalostí, odišiel do zahraničia a nasledujúceho roku na svoju funkciu pražského arcibiskupa rezignoval. K jeho pripravovanému menovaniu kardinálom už tiež nedošlo. V roku 1921 bol menovaný titulárnym patriarchom alexandrijským. Zvyšok svojho života prežil v Taliansku.
Karmelitány do Kostelného Vydří povolal biskup Huyn po tom, čo v lete roku 1907 vizitoval tuzemskú farnosť. Pri tej príležitosti došlo v kostole – pred celou farnosťou – ku konfliktu medzi ním a miestnym farárom. Ten tu pôsobil viac než dvadsať rokov a pomýšľal už na penziu. Biskup potom jeho odchod, zdá sa, urýchlil. O podobných nepríjemnostiach pri vizitácii sa tradujú historky v blízkej Telči či v nedalekej – vtedy nemeckej – farnosti v Matějovci.
Že sa kňazi návštevy tohto biskupa predom obávali, potvrdilo sa mi zaujímavým náhodným spôsobom. Keď sme pred časom prechádzali listiny v farnom archíve v Prahe-Liboci, našli sme medzi nimi súkromný list, ktorý prišiel libockému farárovi z Moravy.
Z listu je zrejmé, že pražský kňaz požiadal od nejakého svojho priateľa – kňaza činného v brnianskej diecéze, teda v doterajšom pôsobisku biskupa Huyna – informácie o tom, aký nový pražský arcibiskup je a ako sa pripraviť na jeho návštevu vo farnosti. Nalezený list, ktorý tu uverejníme, predstavuje odpoveď na ony otázky. List upúta nielen svojou bezprostrednosťou a konkrétnosťou. Určitým spôsobom nám dáva bližšie poznať, mohli by sme povedať, spiritualitu tohto nástupcu apoštolov, z ktorej veľa môžeme poučiť aj dnes. A zároveň je múdrou obhajobou biskupa Huyna. Medzi riadkami nás osloví hĺbka onoho kňazského srdca, ktoré takto o biskupovi a jeho zjavne slabinách dokázalo písať, tá veľká empatia pre človeka a tak veľkorysá láska k cirkvi.
Milý priateľ!
Podľa môjho presvedčenia má Jeho Excelencia Váš nový arcipastier povesť horšiu než zaslúži.
Chyby má, ako každý človek, a mám za to, že ani z nás žiadny nezachová sa všetkým svojim podriadeným a vo všetkom, tiež niekto si sťažuje. Škoda, že ho prijmete s predsudkom. Kde je predsudok, tam sa kritizuje hneď všetko nepriaznivo. Ja som s ním bol v kontakte dosť a nemôžem si sťažovať. Prchký je, ale zlosti ho rýchlo prechádza a odporúča sa zachovať pokoj a nedäť sa tiež strhnúť k rozčúleniu. Praje si určitú reč, nie dlhé okľuky a vyhýbavé odpovede. O vizitácii ho poteší slávnostné privítanie, ak to je možné, hojne účasť a poriadok pri sprievode. Pri predstavovaní čím viac spolkov a korporácií zastúpených, tým lepšie, aj významnejší jednotlivci
V kostole čistota a výzdoba hojná, najmä kvety. Veľmi ho rozčiluje, keď nájde v kostole veci neprináležité, metly, smetáky, rebríky atď. – roztrhnuté paramenta, kostolné prádlo. Ak farár niečo také prehliadne, najlepšie povedať, že sa toho neužíva. Niektoré miesta v oltároch zozadu majú schránky, kde sa uschovávajú rôzne veci; to treba zamurovať, aby sa to vôbec nedalo otvoriť. Za oltárom čistota! Sakrarium! Svätyňa so záclonkou spredu, bielo vyložená, nie otočivá. Hrobky pekne upravené a oddelené miesta – trebárs iba malou cestičkou – pre 1) inovercov, 2) nekrstené deti a 3) samovrahov. Zvlášť pre každý druh, keď sa pýta nerozmýšľajte sa, kde to je, hneď a určite ukázať. Pekný hlavný kríž hrobkový. Inak máme v našej diecéze pre vizitácie rozsiahlu tlačenú inštrukciu, ktorú vydá asi aj u Vás. Keď farár posudzuje svoju farnosť a farníkov, nehanbiť si ich zbytočne, a keď je niekde tieň, nezabudnúť hneď poukázať na svetlú stránku.
V škole je jeho koníčkom, aby deti vedeli vzbudzovať dobrý úmysel ráno – a dokonalú ľútosť večer. Keď to naučíte deti, zakryje to mnoho iných nedostatkov. Zkouša katecheta, pohodlnejšie je, keď sa skúša podľa katechizmu, ale to nerozhoduje, sám tiež vždy catechizuje, ale nie vždy presne otázkami katechizmu, čo u menej schopných žiakov spôsobuje ťažkosti. Vždy, keď príde do kostola a má tam svätú mšu, teší ho veľký počet komunikantov, najmä detí, a poriadok pri sv. prijímaní a mnohokrát žiada, aby bolo pripravené aj tisíc malých partikulí či viac (čiastočne konsekrovaných a neobyčajné množstvo nekonsekrovaných), aj keď ich potreba nie je, a odpor v tejto veci nesnesie. Školské deti musia byť u nás ročne najmenej 4-krát u sv. svátostí. Vo svätostánku musí byť korporále rozprestrené, nie aby nádoby boli postavené na zložených korporále. Najlepšie dať spraviť korporále pre svätostánok podľa jeho veľkosti. Zpovednice, aby bolo na ne vidieť, nie niekde v kúte zakryté, aby ich nebolo vidieť. Volá aj pôrodné babice a skúša, či včas prakticky krstia, najmä aj v lone materskom. Čoskoro jeho zvláštne prianie poznáte, a kto má záujem na úspešnej duchovnej správe, tiež mu vyhoví. Keď dostane žaloby a ukážu sa oprávnenými, býva potom pri potrestanom na vizitácii nespokojný s vecami, ktorých si inde nevšíma. Nič iné mi už nenapadá, na čo by som ťa mal upozorniť. Úradné knihy nesmú byť roztrhnuté, inak ich ani nepodpíše. Ak budeš niečo potrebovať, vždy rád vyhoviem, ale som presvedčený, že budeš s ním vychádzať celkom dobre.
Na shledanou, dá-li Bůh, r. 1917 se těší
oddaný Lehejček
V Tvrdonicích 14/9 1916Konsekrovať sa musí i v monstranci i v cibóriu najmenej za 14 dní a v zákristii sa renovácie poznamenávajú.
Škrabem, ale snáď to prečítaš!
Pisatľom listu je P. Jan Lehejček, rodák z Býkovce vo farnosti Panské Dubenky. Narodil sa 20. júna 1868, bol teda o necelý polrok mladší než biskup Pavel Huyn. Kňazské svätenie prijal v roku 1891 a desať rokov nato sa stal farárom v Tvrdoniciach, neskôr zároveň dekanom dekanátu podivínskeho. V Tvrdoniciach pôsobil dvadsať rokov – až do svojej smrti v roku 1921.
