Najdrahšia matka, včera po obede sme dorazili do Regensburgu a cestou sme sa stretávali s mnohými ťažkosťami a nepríjemnosťami kvôli neustálym lejakom a povodniam a ďalším veciam, ktoré sa zvyčajne za podobných okolností stávajú. Nie je to nič, čo by stálo za zmienku – ak sa Bohu zapáči prijať moje utrpenie, potom sa mi tieto veci javia ako úplné nič v porovnaní s mojou osamelosťou, v ktorej sa snažím odevzdať sa, ako najlepšie viem. Veď keď náš Pán prišiel na tento svet, aby z lásky ku mne konal vôľu svojho Otca, tým väčší mám ja dôvod odevzdať sa do Jeho vôle. Vaša Dôstojnosti, drahá matka, neprestávajte ma horlivo zverovať Božej Veľkosti, aby mi udelila milosť skutočne sa rozhodnúť znášať utrpenie s pokorou, pretože, drahá matka, je potrebné veľké pomoci, aby sme sa z celého srdca rozhodli pre takúto vec.
(br. Šimon od sv. Pavla OCD, list ct. Matke Elekte /1605–1663/, 5. júla 1647)
