Druhým dôsledkom existenciálnej koncepcie náboženstva je odstránenie trhliny medzi sakrálnou a sekulárnou oblasťou. Ak je náboženstvo stav uchopenia posledným zaujatím, nemožno tento stav obmedziť na zvláštnu oblasť. Bezpodmienečný charakter tohoto zaujatí obsahuje apel na každú oblasť nášho života, v každom priestore a v každom čase. Vesmír je svätostánkom Božím. Každý pracovný deň je dňom Pána, každá večera je večerou Pána, každá práca je vykonávaním Bohom uloženého úlohy a každá radosť je radosťou v Bohu. Posledné zaujatí je prítomné vo všetkých zaujatiach predbežných, a tak je posväcuje. V podstate nie sú oblasti náboženská a svetská rozdielne. Skôr sa navzájom obsahujú.
(Paul Tillich /1886–1965/, Aspekty náboženskej analýzy kultúry)
