Réhole Karmelu v novej vonkajšej úprave

(Spracoval P. Gorazd, O.Carm.)

V roku 1997 si Karmel pripomenul 750. výročie upravenia a potvrdenia karmelitánskej rehole pápežom Inocencom IV. (1247). V posledných niekoľkých desiatkach rokov sa karmelitáni začali oveľa intenzívnejšie zaoberať štúdiom textu rehole a súčasne dobového pozadia jej vypracovania. Odpovedali tým aj na výzvu II. vatikánskeho koncilu, adresovanú všetkým rehoľným spoločenstvám:

„Je na prospech cirkvi, aby (rehoľné) spoločnosti mali svoj zvláštny ráz a úlohu. Preto je potrebné verne chápať a zachovávať ako ducha zakladateľov a ich zámery, tak aj zdravé tradície; to všetko tvorí dohromady rodinný majetok každej spoločnosti“ (PC 2).

Mimochodom, v posledných rokoch sa rád karmelitánov a rád bosých karmelitánov prostredníctvom stretnutí a spolupráce svojich najvyšších predstavených a ich poradných orgánov navzájom významne zblížili. Jeden z niekoľkých dokumentov, ktoré už obaja generálni predstavení spoločne vydali, sa týka aj rehole Karmelu.

V nadväznosti na celý tento vývoj dňa 30. 1. 1999 generálni predstavení oboch rádov spolu so svojimi poradnými orgánmi schválili nový spôsob členenia textu rehole Karmelu a označovania jednotlivých kapitol.

Od teraz by sme teda mali používať toto nové označovanie, ktoré na rozdiel od predchádzajúcej praxe, bude obom radom spoločné. V tejto úprave vám teraz teda text predkladáme, a to v slovenskom preklade, ktorý sa dnes v komunitách bratov karmelitánov u nás bežne používa. Týmto túto podobu slovenského prekladu nijako nechceme vydávať za „oficiálny“ slovenský preklad pre Karmel u nás. Dobre vieme, že bosé karmelitky a bosí karmelitáni používajú aj iné alebo staršie preklady. V tejto chvíli ide iba o nové delenie textu a o univerzálnu orientáciu v akomkoľvek jeho preklade či v latinskom origináli samotnom. Doterajšie číslovanie kapitol, aké užíval Karmel pôvodnej observancie (OCarm), nájdete pre možnosť porovnania uvedené na okraji. V tereziánskom Karmelu sa číslovanie líšilo, ale veľmi často bol text rehole otiskovaný aj bez označenia kapitol číslami, iba s ich nadpismi.

Nové usporiadanie nečlení text rehole na úvod, jednotlivé kapitoly a záver, ale iba na kapitoly číslované priebežne. Zámerne sa tiež upustilo od vkládania nadpisov k jednotlivým kapitolám. Pôvodný text ich neobsahuje a bez nich môže prehovárať autenticky sám, bez dodatočného zvýraznenia toho či onoho obsahového prvku.

Pre všetkých záujemcov o hlbšie zoznámenie s rehoľou tiež pripravujeme preklad komentára k reholi, ktorý v roku 1979 spracovali holandskí karmelitáni. Bude vydaný iba ako materiál pre vnútornú potrebu rodiny Karmelu, podobne ako pred časom zošity „Svetové dejiny Karmelu“ a „Slovenské dejiny Karmelu“. Budete ho teda potom môcť získať buď od niekoho z bratov karmelitánov, alebo v kláštore v Kostelnom Vydrí.

Prvé číslo časopisu Karmel v roku Veľkého jubilea predstavuje výbornú príležitosť predložiť text karmelitánskej rehole s jeho novým rozdelením čo možno najširšiemu okruhu rodiny Karmelu u nás.

  • REHOĽA
    Rádu bratov blahoslavenej Panny Márie Karmelskej,
    daná sv. Albertom Jeruzalemským
    a upravená a potvrdená r. 1247 Inocencom IV.
    staré číslovanie kapitol
    O.Carm. OCD
    1. Albert, z milosti Božej povolaný za patriarchu cirkvi jeruzalemské, milovaným synom v Kristovi B. a ostatným pustovníkom, ktorí pod jeho vedením prebývajú pri prameni na hore Karmel: pozdrav v Pánovi a požehnanie Ducha Svätého. (Prológ) [1]
    2. Mnohokrát a mnohými spôsobmi stanovili svätí otcovia, ako má ten, kto bude v ktoromkoľvek životnom stave alebo si zvolí akýkoľvek spôsob života oddaného Bohu, žiť v poslušnosti voči Ježišovi Kristovi a verne mu slúžiť s čistým srdcom a dobrým svedomím. [2]
    3. Pretože nás však žiadate, aby sme vám podľa vášho zámeru dali pravidlá pre život, ktoré by ste v budúcnosti mali dodržiavať:
    4. Najprv teda ustanovujeme, abyste jedného z vás mali ako preláta, ktorý bude k tejto službe zvolen jednohlasným súhlasom všetkých alebo väčšiny a rozumnejšie časti. Každý z ostatných bratov nech mu sľúbi poslušnosť, a keď ju sľúbi, nech sa ju spolu s čistotou a zrieknutím sa vlastníctva snaží skutkom opravdovo zachovávať. (1) [3]
    5. Miesta môžete mať na samotách alebo tam, kde vám ich darujú, vhodné a spôsobilé pre váš spôsob rehoľného života, podľa toho, čo preláta a ostatní bratia uznajú za vhodné. (2) [4]
    6. Mimochodom podľa dispozície miesta, kde sa rozhodnete prebývať, nech má každý z vás samostatnú oddelenú celu, ktorá mu bude pridelená osobným rozhodnutím preláta so súhlasom ostatných bratov alebo rozumnejšej časti. (3) [5]
    7. Avšak to, čo sa vám predloží, užívajte spoločne v spoločnej jedálni a počúvajte pritom nejaké čítanie z Písma svätého, kde to možno ľahko zachovať. (4) [6]
    8. Nikomu z bratov nech bez povolenia preláta, ktorý v tom čase bude, nie je dovolené zmeniť miesto, ktoré mu bolo pridelené, alebo si ho vymeniť s iným. (5) [7]
    9. Prelátova cela nech je blízko vchodu, aby sa prvý stretával s prichádzajúcimi, a podľa jeho rozhodnutia a nariadenia nech sa potom deje všetko, čo je potrebné urobiť. (6)
    10. Všetci nech zostávajú vo svojich celách alebo blízko nich a dňom i nocou rozjímajú o zákone Pánovom a bdejú na modlitbách, ak nie sú z oprávnených dôvodov inak zamestnaní. (7) [8]
    11. Tí, ktorí sa s klerikmi vedia modliť kanonické hodinky, nech sa ich modlia podľa ustanovenia svätých oteckov a schváleného zvyku cirkvi. Tí, ktorí to nevedia, nech sa pri nočných bdieniach modlia dvadsaťpäťkrát Otče náš, okrem nedele a sviatkov, kedy počet nariadujeme zdvojnásobiť, takže sa Otče náš pomodlí päťdesiatkrát. Sedemkrát nech sa potom táto modlitba recituje namiesto ranných chvál. Na miesto ostatných hodín podobne sedemkrát okrem nešpor, kedy sa ju pomodlíte pätnásťkrát. (8) [9]
    12. Nikto z bratov nech o ničom nehovorí, že je to jeho vlastné, ale majte všetko spoločné. To nech s ohľadom na vek a potreby jednotlivcov rozdeľuje prelát, t.j. brat od neho touto službou poverený, ako je komu zapotrebné. (9) [10]
    13. Bude-li to nutné, môžete mať osly alebo mezky a nejaké úžitkové zvieratá alebo malé množstvo hydiny. [11]
    14. Ak to možno ľahko uzpôsobiť, nech sa uprostred cel zriadi kaplnka, kde sa budete každé ráno schádzať k sláveniu eucharistie, pokiaľ to bude možné bez nesnáh. (10) [12]
    15. O nedeľách alebo podľa potreby v iných dňoch prejednávajte záležitosti spásy duší a zachovávania všetkého, čo patrí k vášmu životnému stavu; nech sú pritom s nestrannou láskou napomínaní bratia, u ktorých bol zpozorovaný nejaký prehrešok alebo provinienie. (11) [13]
    16. Pôst zachovávajte od sviatku Povýšenia svätého Kríža až do nedele Zmŕtvychvstania Pánovho okrem nedieľ denne, nevyžaduje-li choroba alebo telesná slabosť či iný spravodlivý dôvod jeho prerušiť, neboť nutnosť nepozná zákona. (12) [14]
    17. Zdržujte sa požívania mäsa, nie je- li užívané ako liek v chorobe alebo slabosti. A pretože na cestách musíte častejšie žobrať, môžete mimo svoje domy požívať varené pokrmy s mäsom, aby ste neboli hostiteľom na obtiaž; tiež na mori smiete jesť mäso. (13) [15]
    18. Pretože život človeka na zemi je skúška a všetci, kto chcú zbožne žiť v Kristu, trpia prenasledovaním, a navyše váš protivník diabol obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil, usilujte sa vší starostlivosti obliecť zbroj Božiu, aby ste mohli obstáť proti nástrahám nepriateľa. (14) [16]
    19. Bedrá majte prepásané pásom čistoty; hruď nech je obrnená svätými myšlienkami, pretože je napísané: Svätá myšlienka ťa zachová. Je potrebné obliecť pancier spravodlivosti, aby ste milovali Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou a svojho blížneho ako seba samého. Pri každej príležitosti je potrebné vziať štít viery, ktorým budete môcť uhasín všetky ohnivé šípy onoho ničomníka; bez viery sa totiž nemožno páčiť Bohu. Nasaďte si tiež prilbu spásy, aby ste dúfali v spásu od samotného Spasiteľa, ktorý spasí svoj ľud od jeho hriechov. Meč ducha, ktorým je slovo Božie, nech hojne prebýva vo vašich ústach i srdci a čokoľvek konáte, nech sa deje podľa slova Pánovho.
    20. Robte nejakú prácu, aby vás diabol našiel vždy zamestnané a nemohol si z vašej nečinnosti nájsť prístup k vašej duši. Ako učiteľa a príklad tu majte svätého Pavla: jeho ústami prehováral Kristus, on bol od Boha ustanovený a daný národom ako kazateľ a učiteľ viery a pravdy. Ak sa ho budete držať, nemôžete zablúdiť. On sám hovorí: Pracovali a lopotili sme sa u vás vo dne i v noci, aby sme nikomu z vás neboli na obtiaž. Nie že by sme na to nemali právo; ale aby sme vám dali sami seba za vzor, ktorý by ste mohli napodobňovať. Lebo keď sme boli u vás, napomínali sme vás: Kto nechce pracovať, nech neje. Počuli sme totiž, že niektorí z vás žijú nesporiadane a vôbec nepracujú. Takýmto ľuďom prikazujeme a zapríšame ich v Pánu Ježišovi Kristovi, aby v pokoji pracovali a jedli chlieb, na ktorý si sami zarobia. Toto je svätá a dobrá cesta: tou choďte! (15) [17]
    21. Apoštol odporúča mlčanie, keď v ňom nariaďuje pracovať. A ako svedčí prorok: Mlčanie je úsilím o spravodlivosť. A znova: V mlčaní a nádeji bude vaša sila. Preto ustanovujeme, aby ste po kompletári zachovávali mlčanie až do primy nasledujúceho dňa. V ostatnej dobe, aj keď vás mlčanie tak prísne nezaväzuje, sa však veľmi bedlivo varujte mnohomluvnosti, lebo ako je napísané a ako skúsenosť nemenej učí, v mnohomluvnosti sa nemožno vyhnúť hriechu. A kto je nerozvážny v rozprávaní, zakúsi nešťastie. Rovnako kto užíva mnohé slová, škodí svojej duši. A Pán hovorí v evangeliu: Z každého neužitočného slova, ktoré ľudia pronesú, vydajú účty v deň súdu. A nech teda každý váži svá slova a pevne krotí svá ústa, aby snáď nezakolísal a neklesol jazykom a jeho pád nebol nezhojitelný k smrti. A nech stráži s prorokom svoje cesty, aby sa neprovinil jazykom, a snaží sa pilne a obozretne zachovávať mlčanie, ktoré je úsilím o spravodlivosť. (16) [18]
    22. Ty potom, brat B., a ktokoľvek bude po tebe ustanovený prelátem, maj vždy na mysli a skutkom zachovávaj to, čo hovorí Pán v evangeliu: Kto by chcel byť medzi vami veľký, ať je vaším služobníkom; a kto by chcel byť medzi vami prvý, ať je vaším otrokom. (17) [19]
    23. A vy, ostatní bratia, majte svojho preláta v pokornej úcte. Skôr než na neho samotného mysľte na Krista, ktorý ho postavil nad vaše hlavy a ktorý hovorí predstaveným cirkví: Kto vás počúva, počúva mňa; kto pohrdá vami, pohrdá mnou, aby ste pre pohrdanie neprišli pred súd, ale zaslúžili si poslušnosťou odmenu večného života. (18) [20]
    24. Toto sme vám krátko napísali a stanovili tak pravidlá vášho súžitia, podľa ktorých máte žiť. Chce-li potom niekto urobiť viac, odmení ho sám Pán, až príde. Ať však správne rozlišuje, lebo rozlišovanie usmerňuje cnosti. (Epilóg) [21]