P. Gorazd Cetkovský, O.Carm.
7. Rukopis B
V septembri 1896 si Terezka vykonala súkromné exercície. Než sa do nich ponorila, požiadala ju sestra Mária, podľa Terezinho svedectva: aby som vám vypsala svoj sen1 a svoju „malú nauku“, ako to nazývate (AS 183). Terezia to urobila a až potom pripojila2 text na úvod – o tom, že Boh od nás chce, aby sme ho milovali. Cestou k Láske je odovzdanosť malého dieťaťa (AS 182).
Terezka v tomto rukopise B pre sestru Máriu najprv opísala svoj sen, v ktorom jej Anna od Ježiša (1545–1621) na otázku, či Ježiš príde pre Terezku čoskoro, odpovedala kladne a potom ju uistila, že Ježiš je s tým, čo pre neho Terezka koná – s jej malými skutkami a s jej túžbami – spokojný. To bolo pre Terezku veľkou útěchou.
Na ďalších riadkoch sa potom rozpísala o tom, aké a ak silné sú jej túžby: byť kňazom, vojenským veliteľom, misionárom... A opísala objav svojho povolania – byť v cirkvi srdcom, láskou. Na to nadviazala prirovnáním: Ježiš je maják a ona námorníčka. Ale ona už vie, ako k majáku dospieť (AS 188): Som len dieťa, slabé a bezmocné. Ale jej láska jej dáva odvahu ponúknuť sa za obetu Ježišovej láske. Nasledujúce slová rozprávajú o Božom milosrdenstve: ... Láska si ma zvolila za celopal, mňa, slabého a nedokonalého tvora... Nie je táto voľba hodná Lásky?... Áno, aby bola Láska plne uspokojená, musí sa znížiť, musí sa znížiť až k nistote a túto ničotu premeniť v oheň... Slovo „milosrdenstvo“ tu síce nepoužila, ale toto „zniženie sa“ Lásky, táto Božia „voľba slabého“ – to je čo do podstaty Božie milosrdenstvo!
Terezka chce ulehčiť svojmu srdcu a lásku oplácať láskou. Pripodobňuje sa k dieťaťu, ktorému sa toleruje, aby malo nerozumné odvážne priania. Zatiaľ čo jeho veľkí súrodenci robia veľké skutky, ono to nedokáže a iba sa zdržiava v blízkosti rodičov a miluje. Môže robiť len drobnosti, drobné prejavy lásky – obrazne: hádzať kvety (to znamená: prinášať malé obete, každú drobnosť robiť z lásky), spievať pieseň lásky. Stylizuje sa do takého malého dieťaťa a prosí svoje veľké bratry – anjelov a svätcov v nebi – aby jej vyprosili dvojnásobok svojej lásky.
Toto Terezčino prianie nadväzuje na text Písma, ktorý býva v karmelitánskej tradícii často zmiňovaný, pretože sa týka života prorokov Eliáša a Elizea. Elizeus prosil Eliáša pred jeho odchodom, aby na ňom mohol spočinúť dvojnásobný diel Eliášovho ducha (ako ho dostával prvorodený syn, keď sa po niekom v Izraeli delilo dedičstvo). Terezka prosí anjelov a svätcov o prímluvu za to, aby jej bol daný dvojnásobný diel ich lásky. Tým, že si prosí o dvojnásobný diel ich lásky, Terezka geniálne smeruje k jadru ich vlastnej skúsenosti. Oni si predsa pri svojej svätosti museli dobre uvedomiť, že láska k Bohu je v ich živote to najcennejšie, to nejužitočnejšie pre druhých a to najkrajšie pre nich samých. A Terezka ich prosí, aby práve tejto lásky, v ktorej spoznali svoj poklad, jej vyprosili dvojnásobný díl...
Keď Terezka uvažovala o svojich veľkých túžbach a o svojej malosti, použila a rôzne rozvíjala iný prirovnaním: Ja sa pokladám za slabé vtáča, len slabým perím pokryté. Toto vtáča túži letieť k božskému Slnku, ale nedokáže to. Ale nebude sa trápiť. Čo urobí? S odvážnou odovzdanosťou chce aj naďalej upierať zrak na božské Slnko.
A ešte pre ňu bolo veľmi dôležité jasne povedať, ako si má vtáčik počínať, keď sa dopustí nevernosti:
„Namiesto aby sa schoval do kúta3 a oplakal svoju biedu a zomrel ľútosťou, vtáčik sa obráti k svojmu milovanému Slnku, vystaví jeho blahodárnym lúčom svoje premočené krídla, úzkostlivo pípá ako lastovička a svojím sladkým štebotaním zverí, rozpráva podrobne svoje nevernosti. Vo svojej odvážnej odovzdanosti sa domnieva, že takto získa väčší vplyv, že si plnšie pritiahne lásku Toho, ktorý neprichádza volať spravodlivých, ale hriešnikov...“ (AS 192.)
Tedy tu opäť prichádza k slovu Terezkina viera v Božie milosrdenstvo. A ďalej o ňom – aniž by použila priamo slovo milosrdenstvo – píše: Ježišu, dovol mi, aby som ti povedala vo svojej preveľkej vďačnosti [!], že tvoja láska ide až k šialenstvu... Ako môžeš chcieť, aby sa pred týmto šialenstvom moje srdce nevrhlo k tebe? (AS 193.) Ježišovo šialenstvo spočíva podľa Terezky v jeho milosrdenstve, čiže v jeho láske k malým. A „šílenstvo“, ktorým ona Ježišovi odpovedá, je nádej, že tvoja láska ma prijme ako obetu (AS 193).
A svoj rukopis B zakončila Terezka dôrazným poučením: milosrdná Láska sa túži dávať naozaj každému! „Ježišu, kéž by som mohla povedať všetkým malým dušiam, aká nevýslovná je tvoja blahosklonnosť...! Cítim, že keby si našiel dušu slabšiu, nepodstatnejšiu, než je moja – čo je nemožné – zahŕňal by si ju ešte väčšími prejavmi prízně, keby sa s plnou dôverou odovzdala tvojmu nekonečnému milosrdenstvu“ (AS 193–194).
8. Následná korespondencia so sestrou Máriou4
Keď si sestra Mária (adresátka rukopisu B) Terezkin text prečítala, veľmi ju jeho obsah zasiahol5 a napísala Terezke 17. 9. 1896 lístok, ktorého znenie sa zachovalo. Opakovane v ňom spomína, že Terezkine slová považuje za slová veľkej lásky, a zároveň vyslovuje svoj smútok, spôsobený v jej srdci Terezkinými „neobyčajnými túžbami po mučeníctve“. Mária v nich totiž videla jasný dôkaz veľkosti Terezkinej lásky k Ježišovi a rmútilo ju, že ona sama sa utrpenia bojí. V tom videla dôkaz opaku – toho, že ona Ježiša nemiluje ako Terezka. Veď aj keď Terezka o sebe napísala, že je len slabé vtáča, ktoré nedokáže nič, jej túžby majú predsa v Božích očiach váhu skutku! Mária preto svojim lístkom Terezku prosí, aby jej kratučko napísala, či aj Mária môže milovať Ježiša ako ona.
Terezka jej odpovedala ešte téhož večera dlhším listom (DT 197), ktorý obsahuje ďalšie cenné vysvetlenie jej myšlienok o Božom milosrdenstve. Otázka, ktorú jej Mária položila, bola pre Terezku svedectvom, že Mária jej rozprávanie o nemohúcom vtáčati nepochopila. Odpovedala jej: „Moje túžby po mučeníctve nie sú nič.“ Terezka totiž v týchto svojich túžbach videla duchovné bohatstvo, ktoré jej Ježiš dáva jednoducho preto, že je slabá. Obdarúva ju nimi preto, aby ju povzbudil. Ale jej túžby po mučeníctve podľa nej vôbec nesúvisia s tým, čo je najdôležitejšie! Takže naopak ona sa v liste obrátila na Máriu otázkou: „Milovaná sestra, ako môžete po tom všetkom povedať, že moje túžby sú známkou mojej lásky...? Ach, dobre cítim, že toto vôbec nie je to, čo sa páči Pánu Bohu v mojej malej duši; jemu sa páči, že milujem svoju malosť a svoju chudobu, moja slepá dôvera v jeho milosrdenstvo... To je môj jediný poklad.“ A v tomto naliehavom tóne ešte pokračuje a pýta sa Máriu: „Milovaná krstná, prečo by to nemohol byť i váš poklad...?“
Ak dobre rozumiem tomu, ako list pokračuje, Terezka upokojuje Máriu: viem, že ste pripravená vytrpieť všetko, čo by si Pán Boh prial. Ak by ste chceli aj túžiť po mučeníctve, potom by Vám táto túžba bola útěchou – no, a Pán Boh vám ju nedáva. Takže – uisťuje Terezka Máriu – ste na tom duchovne lepšie než ja! A doslovne jej píše, že keby za tejto situácie ony obidve vytrpeli mučeníctvo, Mária bude mať veľkú zásluhu a Terezia žiadnu...
Moja milovaná sestrička, prosím Vás, pochopte svoju dcérku, pochopte, že chce-li niekto milovať Ježiša, byť jeho obetou lásky, potom čím je slabší, bez túžob a bez cností, tým je pre pôsobenie tejto stravujúcej a pretransformovanej Lásky schopnejší... Pouhá túžba byť obetou stačí, ale človek musí súhlasiť, že zostane chudobný a bez sily, a to je to ťažké, pretože „kde nájsť naozaj chudobného ducha? Musí sa hľadať veľmi ďaleko,“ hovorí žalmista.6 Nevraví, že sa musí hľadať medzi veľkými dušami, ale „veľmi ďaleko“ – to znamená v nízkosti, v ničote... Ach! Zostaneme teda veľmi ďaleko od všetkého, čo sa trblieta, milujme svoju maličkosť, to, že nič necítime. Potom budeme chudobe v duchu a Ježiš príde za nami.7 Ať budeme sebedál, pretransformujú nás v plameň lásky... Ach, ako by som Vám chcela pomôcť, aby ste pochopili, čo cítim...! Dôvera, a nič iné než dôvera nás má doviesť k Láske... Nevedie bázeň len k prísnej spravodlivosti, ktorú sa hrozia hriešnici, ne k Spravodlivosti, ktorú osvedčí Ježiš tým, ktorí ho milujú?... Keď teda vidíme cestu, bežme spolu. Áno, cítim to, Ježiš nám chce dať tie isté milosti, chce nám dať zadarmo svoje Nebo.
Moja milovaná sestrička, pokiaľ mi nerozumiete, je to preto, že ste príliš veľká duša... alebo preto, že sa zle vyjadrujem. Pretože som si istá, že by Vám Pán Boh nedal túžbu byť CELÁ JEHO,8 byť v moci jeho milosrdnej Lásky, keby Vám nevyhradoval túto priazeň... Alebo skôr už Vám ju dal, pretože ste mu odovzdaná, pretože túžite byť ním spálená a pretože Pán Boh nikdy nedáva túžby, ktoré by nemohol splniť...
Zvoní, je 9 hodín, musím Vás opustiť, ach, koľko by som Vám toho chcela povedať, ale Ježiš Vám dá pocítiť všetko, čo nemôžem napísať...
Milujem Vás celou nežnosťou svojho malého VDĚČNÉHO srdca dieťaťaTerezie od Dítěte Ježiša
Dôležité je teda „nekonečná dôvera“ voči Bohu a voči jeho milosrdenstvu, ktorú Terezka pestuje vo svojom srdci a o nejž sa v tomto liste zmienila už skôr. Ale túžby po mučeníctve nie sú zdrojom tejto dôvery...
(Pokračovanie v príštom čísle.)
