P. Gorazd Cetkovský, O.Carm.
Pokračujme v listovaní ďalšími Terezkinými listami. List otcovi Roullandovi z 9. mája 1897 (DT 226), v ktorom Terezka vysvetľuje, ako chápe vzťah medzi Božou spravodlivosťou a milosrdenstvom, sme už uviedli skôr.
List z 28. mája 1897, určený sestre Anežke (DT 230), reaguje na udalosť, ktorá sa stala v priebehu toho dňa. Nejaká sestra sa na Terezku obrátila s prosbou, aby jej hneď namaľovala určitý obrázok. Lenže Terezka už bola veľmi chorá a slabá, tiež mala horúčku. Anežka, ktorá bola pri tom, sa snažila onej sestre vysvetliť, že Terezke chýbajú potrebné sily, ale nebolo to nič platné. Terezku neodbytnosť tej sestry rozčúlila. Vysvetľujúca poznámka v českom vydaní Terezkiných listov označuje Terezkinu reakciu výrazom „dojatie“, ale slovenský preklad „emócie“ asi lepšie vystihuje, o čo šlo. Ostatne Terezka potom v tomto liste spomína, že bola „zlá“, v slovenskom preklade „zlostná“. Toto sa teda onoho dňa medzi sestrami odohralo. A Terezka potom napísala list sestre Anežke preto, aby jej poďakovala za to, že jej Anežka bola nástrojom Božieho milosrdenstva: tým, že Terezke jej emócie nevyčítala.
Vy ste svojej dcérke nevyhubovali, a predsa si to zaslúžila. Ale na to je dcérka zvyknutá, Vaša miernosť jej hovorí viac ako prísne slová, vy ste pre ňu obrazom Božieho milosrdenstva.
Terezka ale Anežke zároveň oznamuje, že Božie milosrdenstvo sa jej toho večera prejavilo aj prostredníctvom sestry Baptisty, ktorá je naopak obvykle obrazom Božej prísnosti. Tá toho večera Terezku stretla a miesto, aby ju chladne minula, objala ju a ospravedlnila sa jej. I keď vydanie Terezkiných listov to výslovne nehovorí, môžeme sa domnievať, že Baptista bola pravdepodobne tou sestrou, ktorá po Terezke chcela namaľovať onen obrázok a na ktorú sa Terezka nahnevala.
Takže obvyklá miernosť sestry Anežky i prekvapivá vstřícnosť sestry Baptisty sú Terezke dvojím prejavom Ježišovej nežnosti k nej, a to práve v tedy, keď sa ukázala jej slabosť. A ona si týchto ďalších prejavov Ježišovho milosrdenstva cení viac, než by sa radovala z bezchybnosti svojho konania. Som oveľa šťastnejšia, že som bola nedokonalá, než keby som bola bola za podpory milosti vzorom lásky...
A nakoniec Terezka sestre Anežke píše: Ach vy, sladká Ozvena mojej duše, vy pochopíte, že dnes večer nádoba Božieho milosrdenstva ku mne pretekla!... Vy pochopíte, že ste bola a stále budete anjom, povereným, aby ma viedol a zvestoval mi Pánovo milosrdenstvo!... Takže tu milosrdenstvo znamená miernosť, trpezlivosť bez pokarhania a výčitiek, znášanie slabosti druhého.
Sestre Márii od Eucharistie (Márii Guérinovej) napísala Terezka ku dňu, keď Mária prijímala čierny závoj, 2. 6. 1897 lístok (LT 234) s duchovným povzbudením. Uzatvára ho slovami: Od teraz sa nemá Mária už dívať na nič na tejto zemi, na nič než na Milosrdného Boha, na Ježiša v EUCHARISTII!... Teda Boh má mať prednosť absolútne pred všetkým. A jeho základná vlastnosť je milosrdenstvo.
Ďalšiu zmienku o Božom milosrdenstve nachádzame v Terezkinom liste sestre Jenovéfe (Celine) zo 7. 6. 1897 (LT 243). Nie je ľahké túto zmienku nájsť, pretože ju obsahuje biblický citát (Ž 94,18). Lenže ten v českom preklade Terezkiných listov bol jednoducho prevzatý z prekladu Písma, užívaného pri liturgii, a v ňom miesto slova milosrdenstvo stojí iný výraz. Ale Český ekumenický preklad nám tu poslúži dobre: Poviem: „Už mi uteká noha“, podepiera ma Tvoje milosrdenstvo, Hospodine.
Onoho 7. júla Celina Terezku fotografovala. A celkom ju tým potrápila, pretože chcela, aby snímky boli čo najlepšie (tak súdim podľa prvých slov Terezkinho listu: Milovaná sestričko, nehľadajme nikdy to, čo sa zdá veľké v očiach tvorov). Terezku pózovanie pred fotoaparátom unavovalo a Celina sa voči nej dopustila nejakej nešetrnej netrpezlivosti. Keď sa večer Terezke ospravedlnila, ona reagovala týmto listom.1 Povzbudzuje v ňom Celinu i seba: Pokorne sa zaradime medzi nedokonalé, považujme sa za malé duše, ktoré musí Pán Boh v čemkoľvek podpierať. A toho, kto o sebe takto smýšľa, toho Boh vo svojom milosrdenstve naozaj podľa citovaného slova žalmu hneď podepiera. Božie milosrdenstvo tu teda znamená ochotnú Božiu pomoc voči tomu, kto je pokorný.
Podľa jednej spomienky sestry Márie od Najsvätejšej Trojice sa Terezka ešte jinde dokonca vyjadrila v tom zmysle, že naše hriechy (v posledku) slúžia k oslave milosrdenstva dobrého Boha. A to nám môže dokonca byť zdrojom radosti.2
(Pokračovanie v najbližšom čísle.)
