Medzi naším povolaním a rozvojom osobnosti neexistuje žiadny rozpor. Niekedy – zvlášť v chvíľach, keď strácame odvahu – nás zvádza myšlienka, že musíme voliť medzi svojím šťastím a Božou vôľou, že Božia vôľa vyžaduje, aby sme obetovali svoje šťastie. Avšak Božia sláva a rozvoj našej osobnosti sú úplne neoddeliteľné. (…)
Ak nás Boh stvoril a povolal k svojej sláve, nemôže existovať skutočný rozpor medzi naším povolaním a jeho naplnením, medzi Božou vôľou, Božím zámerom s nami a našimi záujmami. (…) Božou slávou, ako hovorí svätý Irenej, je „živý človek“, teda človek, ktorý žije z Boha. Svätý je človek, ktorý je naozaj živý. Origenes o tom prehlasoval: „Svätí sú živí a živí sú svätí.“ Svätosť znamená život v jeho plnosti.
To však znamená, že Božia sláva sa uskutočňuje mimo iného rozvinutím všetkých možností, ktoré Boh vložil do našich srdcí. Božia sláva a naše naplnenie sú teda neoddeliteľné.
(Mary David Totah, OSB /1957–2017/, Radosť z Boha)
