Titus Brandsma prežil detstvo na rodinnej usadlosti v Ugokloostere. Vzťahy v rodine boli nesmierne pekné, takže spolu všetci súrodenci udržiavali častý kontakt. V rodnom Ugokloostere zostala jediná vydatá sestra, ostatní súrodenci zvolili rehoľný život. Narodili sa v tomto poradí: Baukje (*1873, neskôr sr. Maria), Apollonia (*1874, neskôr sr. Maria Barbara), Gatsche (*1878, vydala sa roku 1901 za Michiela Boera), Siebrigje (*1880, neskôr sr. Willibrorda), Anno (*1881, neskôr fr. Titus) a Hendrik (*1882, neskôr fr. Henricus).
Telefón vtedy rozhodne nebol bežnou súčasťou života, Titova sestra a švagor ho mohli využívať až od roku 1940 a vzhľadom na cenu hovoru sa telefonovalo len zriedka. Titus teda veľmi často písal, v niektorých obdobiach aj denne alebo aspoň raz za týždeň. Mnoho listov je stratených, ale zachovalo sa ich dosť na to, aby sme v nich mohli zachytiť atmosféru každodenného života. Po smrti rodičov (otco zomrel v roku 1920, mamička v roku 1933) sú väčšinou adresované práve vydatej sestre Gatsche a jej rodine, občas mladšiemu bratovi Jindřichovi.
Uvádzame tu plné znenie jedného z prvých dochovaných listov. Titovi je dvadsaťpäť, má za sebou deväť mesiacov kňazského života a dokončuje štúdium teológie v kláštore v Oslu.
[Osl, marec 1906]
Maria!
Milý Michieli a Gatsche,
to sa pozeráte na môj písací papier, čo? Nie je báječný? Nie som žiaden odborník, ale mám ho a hneď ho využijem! Pred pár dňami som ho ukradol svojmu ctihodnému susedovi, bol síce jeho, ale on ho aj tak nepoužíval.
Koniec vtipkovania. Chcel som vám poďakovať za prianie k narodeninám. Nuž áno, už k dvadsaťpätym! Malé deti rastú. Povedzte to Honzíkovi (1), ak chce byť väčší než je. Gatsche, pred dvadsiatimi rokmi sme sa váľali na koberci pri posteli, všade sme sa špárali a hrali si.
Už fakt starnem. Začínam trochu „dôstojnieť“, ale chuť do života nestrácam. Mali by ste to robiť rovnako. Hoci život nie je – tak ako pre Honzíka – bezstarostný, radostný čas na hranie, i tak si myslím, že môžete v Ugokloostere viesť radostný život z viery, zvlášť teraz, keď vám náš milý Pán tak žehná! (2) Každý deň na vás pamätám v modlitbe, hneď po tátovi s mamičkou, a prajem vám, aby vaša radosť bola trvalá a aby ste mali všetko, čo potrebujete – materiálne i duchovne – k jej dosiahnutiu.
Mne sa darí dobre v každom ohľade. Jasné, moje lievance nie sú zakaždým s masielkom a cukrom, ale aj tak sú chutné dosť a dosť. (3) Všimli ste si, že pokiaľ ide o chuť jedla, veľa záleží na strávnikovi? Chorý človek si neužije nič, ale ten, kto vie jedlo oceniť, si všetko vychutná. Starajte sa teda o veci tohto sveta, aby ste mali vnímavé srdce. Nuž zázrak! Však vám teraz kážem!
Poďakujte Aničke za peniaze a vyřiďte jej, že jej intenciu odslúžim budúcu nedeľu o pol osmej a že na ňu pamätám pri každej svojej svätej omši.
Už musím končiť. Ale myslím, že 13. marca budete radi, keď sa ozvem. (4) Vás oboch moc zdravím, a Honzíkovi, môjmu malému farmárovi s metličkou, posielam mačacie pohladenie, nie poškrabanie.
V Kristovi, Váš oddaný brat
P. Titus
Málem bych zapomněl, nedošel mi ten kalendář „Krásy Holandska“, o který jsem prosil v lednu. Asi nešel poslat? Už se s tím netrapte. Brnká Honzík taky na piano? Ať se vám daří!! Titus
(1) Honzík, prvorodený syn sestry, teraz mu sú dva a pol roka.
(2) Titus pravdepodobne naráža na sestřino tehotenstvo; neteř Terezie sa narodí v máji.
(3) holandské príslovie
(4) 13. marca oslavuje Gatsche narodeniny; Titus jej skutočne 11. marca napíše ďalší list.
(spracované podľa 2. zväzku súborného vydania Titovho diela: Titus Brandsma, Letters to the family, 2021)
