P. Ivan Hrůša, O.Carm.
V článku o predobrazoch krstu v Starom zákone1 bola zmienená novozákonní perikopa 1 Kor 10,1–6 a bolo podotknuté, že: „Pavol tu síce hovorí o predobraze v zmysle napomenutia, ale vo v. 1–2 a 4 prepája prechod Červeným morom a krst v Mojžišovi s Kristom.“ V poznámke pod čiarou bolo sľúbené, že sa k nezvyklému slovnému spojeniu „krst v Mojžišovi“ vrátime v samostatnom článku. V pôvodnom gréckom texte Nového zákona sa viackrát stretávame so slovným spojením baptizó eis „pokryť, ponoriť do (niekoho, niečoho)“.
Uveďme si všetky výskyty tohto spojenia v Novom zákone presne:
| Mt 28,19 | ... krstite ich v meno Otca i Syna i Ducha Svätého. | |
| Sk 19,3 | Povedal: „V čo ste boli pokrstení?“ A oni odpovedali: „V Jánov krst.“ | |
| Sk 19,5 | Když to uslyšeli, dali sa pokrstiť v meno Pána Ježiša. | |
| Rím 6,3 | Neviete, že my, ktorí sme boli pokrstení v Krista Ježiša, sme boli pokrstení v jeho smrť? | |
| 1 Kor 1,13 | Bol ste pokrstení v Pavlovom mene? | |
| 1 Kor 1,15 | ... aby niekto nehovoril, že ste boli pokrstení v mojom mene. | |
| 1 Kor 10,2 | ... a všetci boli pokrstení v Mojžišovi. | |
| 1 Kor 12,13 | ... my všetci sme boli pokrstení v jedno telo. | |
| Gal 3,27 | Kto ste totiž boli pokrstení v Krista, obliekli ste sa v Krista. |
Ako vysvitá z uvedených citátov, zaznieva v novozákonnej gréčtine vo výraze baptizó, prekladanom ako „pokryť“, v súvislosti so krstom ešte pôvodný význam tohto slovesa, totiž „ponoriť“. V češtine, rovnako ako v gréčtine, sa toto sloveso spája s predložkou „do“ (grécki eis); teda ponoriť do niečoho/niekoho.
Poněkud zvláštna formulácia prináša verš Sk 19,3: „byť pokrtený v krst“, „byť ponorený do ponorenia“. V tomto prípade má predložka eis skôr význam českého siedmeho pádu: „byť pokrtený krstom“, „byť ponorený ponorením“. Celý výraz odráža semitský spôsob vyjadrovania, ktorý s oblubou spája podstatné meno a sloveso odvozené od rovnakého koreňa alebo s príbuzným významom: ponoriť ponorenie, ísť cestou.
Ide-li o obrad krstu, zahŕňa „ponorenie“ dvojitú rovinu, fyzickú a prenesenú: ponorenie do vody je zároveň ponorením do (mena) osoby. Krstné ponorenie „do mena N.“ by sa snáď dalo opísať takto: „Ponořujem ťa (do vody) s odvolaním na meno N. (Otca i Syna i Ducha Svätého, Krista, Pavla, Mojžíša).“ Účinkom takého ponorenia je priradenie k tomu, do koho bol človek „ponorený“: k Otcovi i Synovi i Duchu svätému, k Ježišovi, k Pavlovi.
Celkom názorné je priradenie človeka k tomu, do čoho bol ponorený, keď Pavol užíva sloveso baptizó v čistě prenesenom, obraznom význame: ponorenie do smrti, do jedného tela znamená priradenie k smrti, k jednému telu.
V 1 Kor 10,2 hovorí Pavol o krste v Mojžišovi rovnakým spôsobom, ako inde hovorí o krste v Krista, a takmer mimovoľne tak stavia vedľa seba postavu Mojžiša v SZ a postavu Ježiša v NZ. Ponenie „v Mojžišovi“ teda u Pavla znamená priradenie k Mojžišovi ako sprostredkovateľovi medzi Izraelitmi a ich Bohom, a prostredníctvom Mojžíša priradenie k Hospodinu.
