Mariam – Malá Arabka1
6. Obdivuhodný Ježíš. – Och! Ako obdivuhodný je Ježíš! Môj Bože, tebe sa klaniam. Ty jediný si veľký; klaním sa tvojej veľkosti, tvojej moci. Ty jediný si hodný obdivu ... Ty si obdivuhodný. Kto je ti podobný? Nie je iného Boha, tebe podobného, ani na nebi, ani na zemi. Ako som šťastná, že ma Boh stvoril, aby som ťa mohla volať: môj Bože! Keby si ma stvoril bez rozumu, nemohla by som povedať: môj Bože. Ďakujem, že si mi dal inteligenciu: ja ti ju obetujem. Ako som šťastná, že mám Otca, ktorý naplňuje nebo i zem! Že všade sa vzdávajú chvály môjmu Bohu! Že hory skáču radosťou, že zem jasá!...
7. Ježíšova sladkosť. – Je sladké počúvať, keď sa hovorí o Ježíšovi, ale sladšie je počúvať Ježíša samotného. Je sladké myslieť na Ježíša, ale sladšie je ho vlastniť... Je sladké počúvať Ježíša, ale sladšie je činiť jeho vôľu...
8. Kupovať Ježíša s láskou. – Vidím svojho brata predávať Miláčika... Och, môj brat, ako môžeš predávať Ježíša kvôli svojim libôstkám, kvôli svojim záujmom, kvôli pohybu po ceste Satanovej, ktorá je cestou do pekla? Ó, môj brat, ak chceš predať Miláčika, ja ho kúpim... Ó, Spasiteľ, kúpila by som ťa za svoje slzy, za poslušnosť, za pokoru, za lásku, za obeť, za smrť, za čistejšiu lásku k blížnemu... Budem-li toto činiť, budem ťa kupovať pre tých, ktorí ťa predávajú.
9. Před a po svatém přijímání. – Keď sa pripravujete na prijímanie, je treba, aby ste uvažovali, kto je Ten, ktorý prichádza. Je to Ježíš, Ježíš tak dobrý, tak milovaný, tak sladký a súčasne tak veľký, tak mocný, tak krásny! ... K komu prichádza? Prichádza k vám, ktorí nie ste nič než prach a ničota. Prichádza, aby sa vám daroval, aby s vami učinil jedinú vec. Keď ho získate do svojho srdca, pomyslite, že ste ako Mária, ktorá ho nosila vo svojom lone. Po celý deň upierajte svoj zrak na toho Ježíša, ktorého ste ráno prijali...
10. Strom života2
Vitaj, vitaj, požehnaný strome,
ty nám dávaš ovocie života!
Zo stredu tejto zeme
moje srdce vzdychá, moje srdce naříká ...
Och! Kto mi daruje krídla,
aby som doletela k svojmu Miláčikovi?
Vitaj, vitaj, požehnaný strome,
ty nám dávaš ovocie života!
Na tvojich listoch vidím napísané tieto slová:
Ničoho sa neboj!
Tvoje vetvy hovoria: Dúfajte!
Tvoje ratolesti mi hovoria: Láska!
A tvoj tieň: Pokora!
Vitaj, vitaj, požehnaný strome,
v tebe nachádzam ovocie života.
Zo stredu tejto zeme
moje srdce vzdychá, moje srdce naříká!
Och! Kto mi daruje krídla,
aby som doletela k svojmu Miláčikovi?
Vitaj, vitaj, požehnaný strome,
ty prinášaš ovocie života.
V tvojom tieni túžim vzdychať;
u tvojich noh chcem umierať...
11. (Krátke) invokácie. –
Duchu svätý, inšpiruj ma!
Lásko Božia, spál ma!
Na pravú cestu uveď ma.
Mária, Matko moja, zhliadni na mňa.
S Ježíšom požehnaj ma.
Od všetkého zlého, od všetkých ilúzií,
od každého nebezpečenstva ochraňuj ma.
12. Duch Ježíšov. – Duchu svätý, osvieť ma. Čo mám robiť a akým spôsobom nájsť Ježíša? Učeníci boli veľmi nevedomí, boli s Ježíšom a nerozumeli mu. Taktiež ja som v Ježíšovom dome a nerozumiem Ježíšovi... Každá maličkosť ma rozruší, hýbe mnou. Som príliš chúlostivá; nemám dosť veľkorysosti, aby som (to) obetovala Ježíšovi... Ó, Duchu svätý, keď si dal učeníkom lúč svetla, zmenili sa; neboli už tým, čím bývali predtým; ich sila sa obnovila, obete sa im stali jednoduchými; poznali Ježíša viac, než keď bol s nimi.
Prameni pokoja, svetla, príď a osvieť ma! Hladovím, príď a nasýt mňa; žízním, príď a napoj mňa; som slepá, príď a osvieť ma; som chudobná, príď a obohať mňa; som nevedomá, príď a vyuč mňa. Duchu svätý, odovzdávam sa Ti...
13. Pravá úcta k Duchu svätému. – Zdalo sa mi, že vidím nášho Pána stáť a opierať sa o veľký strom; okolo neho bolo obilie a hrozno, dozrievajúce v svetle, ktoré náš Pán vyžaroval. Tu som počula hlas, ktorý mi hovoril: „Svet i rehoľné komunity hľadajú nové formy zbožnosti a opomínajú pravú úctu k Utíšiteľovi. Preto sú tu bludy, nejednota, preto tu nie je pokoj a svetlo. Nie je dostatočne vzývané svetlo tak, ako je treba ho vzývať; ono umožňuje poznať pravdu. Taktiež v seminároch je opomínané... (A tak) vládnu prenasledovania, medzi rehoľnými rodinami panuje žiarlivosť; preto je svet v temnotách. Žiadny, kto (ať už) vo svete alebo v kláštore bude vzývať Ducha svätého a bude ho ctiť, nezomrie v blude. Všetci kňazi, ktorí budú hlásať túto zbožnosť, dostanú, keď budú hovoriť k druhým, svetlo.“ Bolo mi povedané, že po celom svete je potrebné stanoviť, aby každý kňaz raz za mesiac slávil omšu o Duchu svätom. A všetci, ktorí sa jej zúčastnia, obdržia svetlo a milosť, ktoré zvlášť potrebujú. Bolo mi tiež povedané, že príde deň, v ktorom Satan bude vo svetských osobách, v kňazoch i rehoľných sestrách, predstierať nášho Pána a jeho slová. Ale kto bude vzývať Ducha svätého, odhalí omyl. O tejto úcte som videla toľko vecí, že by sa o tom dali písať knihy. Ale nedokázala by som ich zopakovať. A potom, ja som nevedomá, neviem čítať ani písať. Pán asi odhaľuje svetlo, komu chce...
14. Mariiny ctnosti. – Povedám vám svoju mariánsku modlitbu. Ó, Mária, bola si pannou vo svete. Kto by mohol pomyslieť, že sa staneš Matkou Božou? Stala si sa Matkou Božou pre svoju pokoru. Anjel Pána predstúpil pred Máriu, aby jej zjavil jej božské materstvo. Panna, osvietená mocným svetlom Božím, sa pokořila pri myšlienke, že Ten, ktorý stvoril nebá a zem, sa stane jej Synom. Anjel hovoril k Panne a Matke; a pokaždé, keď k nej anjel prehovoril, Mária sa pokořila. Och! Mária, ako si pokorná a vo svojej pokore líbezná!... Mária bola proste modelom viery. – Och! Ako bola Mariina viera milá nebeskému Otcovi! Svojou vierou umožňovala Ježíšovi dennodenne v nej rásť. Tatáž viera, budeme-li ju mať, umožní Ježíšovi rásť rovnako v našom srdci. Pre svoju vieru a pokoru sa Mária cíti nehodná stať sa Matkou Božou. Na zemi sa deti nemôžu rodiť bez matky: prichádzajú na svet skrze ženu. A rovnako skrze ženu vstupujeme do neba – a touto ženou je Mária. Po hriechu ľudia očakávali plod Márie, tejto Panny, nežnej, pokornej a svätej. Buď požehnaná, Mária, buď požehnaná!...
15. Maria, Matka vzkriesenia. –
U nohách Márii, svojej drahej Matky,
som našla život.
Ó vy všetci, ktorí trpíte, poďte k Márii,
u Máriiných nohách som našla život.
Vaša spása a váš život
sú u Máriiných nohách.
Ó, vy, ktorí pracujete v tomto kláštore,
Mária počíta vaše kroky i vaše námahy.
Povedzte si:
U Máriiných nohách
som našla život.
Vy, ktorí bývate v tomto kláštore,
oslobodte sa od všetkého pozemského.
Vaša spása a váš život
sú u Máriiných nohách.
Vy, ktorí bývate v tomto kláštore,
Mária vám hovorí:
dcéro moja, vybrala som ťa z desaťtisícov;
z desaťtisícov, a privediem ťa do svojho chrámu.
U Máriiných nohách
nájdete život.
Mária vám hovorí: Uvedla som ťa do svojho chrámu,
nebudeš hladovať, nikdy nebudeš žíznit;
ja ti poskytnem výživu,
telo, krv Nevinného.
U Máriiných nohách
som našla život.
Vy, ktorí hovoríte, že som sirota, pohľaďte:
mám Matku na výšinách nebes.
Šťastná dcéra takej Matky! ...
U Máriiných nohách
som našla život.
Bývam v lone svojej Matky,
tam nachádzam svojho Miláčika:
som teda sirota?
V Máriinom lone
som našla život.
Had i drak ma chceli zahubiť
a mať môj život...
Ale u Máriiných nohách, v tomto kláštore,
som znova našla život...
Mária ma volá a ja v tomto kláštore
navždy zostanem.
U Máriiných nohách
som znova našla život...
16. Maria, pokrm, odpočinok. –
Chlieb, ktorý mi bol určený,
požehnala Matka obdivuhodná...
Všetko skončí, nemôžem už žiť v tomto živote;
dobrá Matko, zachovaj ma navždy blízko seba.
Už nemôžem; vezmi ma blízko seba,
Matka milovaná ...
Mojím pokrmom, jedlom, ktorým sa sýtim,
je vidieť teba, milovaná Matko;
Vodou, ktorú pijem, aby som osviežila svoju dušu,
je milovať teba, milovaná Matko ...
Kedy ťa milujem, sýtim sa životom;
keď ťa milujem, osviežujem sa.
Odpočinok, ktorým sa sýtim,
je hľadať ťa nocou i dňom ...
(Pokračovanie v príštom čísle.)
Radi by sme čitateľov upozornili, že Karmelitánske nakladateľstvo vydalo o svätej Márii od Ukrižovaného Ježíša v edícii Carmelitana knihu „Miriam – malá Arabka“ (viac informácií na www.iKarmel.cz), ktorej autorom je Pierre Estrate.
