Našťastie aj vtedy, keď je človek úplne Martou, môže zostať ako Magdaléna neustále pri svojom Majstrovi a pozerať na neho úplne láskyplným pohľadom. A to je náš život na Karmeli, kde modlitba je naším hlavným, a zároveň nie jediným zamestnaním; modlitba karmelitky nikdy neutícha, ale máme aj práce, vonkajšie úkony. (…) Ó, ako je na Karmeli dobre, je to najlepšia krajina na svete a ja môžem povedať, že som tu šťastná ako ryba vo vode.
(Alžbeta od Trojice, list 108, strýkovi a tete Rollandovým, 11. februára 1902)
