Posolstvo Terezie z Lisieux
Okružný list generálnych predstavených O.Carm. a OCD
pri príležitosti stého výročia smrti svätej Terezie z Lisieux
(2. časť)
I. Ježišov plán života
12. Ježišovo evanjelium, radostná zvesť, ktorú nám sprostredkováva, je zvestovaním života a slobody. Slobody, ktorá je synonymom lásky, ktorá zabúda na seba a odovzdáva sa pre dobro druhých.
13. Počas svojho pozemského života a v svojom kázaní sa Ježiš zasadzoval o život až k prijatiu procesu umierania, ktorý vyvrcholil na kríži. Svojím vtelením Ježiš prijíma ľudskú prirodzenosť a cení si ju v celej jej dôstojnosti. To ho vedie k respektovaniu života každej osoby a k zápasu proti všetkému, čo ju znižuje a utláča. Nikdy nezostáva necitlivý a lhostejný voči utrpeniu a smrti. Svojimi postojmi zjavuje Boží zámer, ktorý je plánom života, do ktorého je zahrnuté aj utrpenie ako cesta života a vzkriesenia.
14. Boh života sa spresentoval v Ježišovi z Nazareta. On, ktorý bol Slovom života (Ján 1,4), prišiel, aby nám sprostredkoval život v hojnosti (por. Ján 10,10) a aby nás premenil na Božie deti (Ján 1,14). V nazaretskej synagóge, na začiatku svojho verejného pôsobenia, Ježiš predstavil život tiež ako oslobodenie (Lk 4,17–21). V tejto programovej reči poukázal na niektoré spôsoby zotročenia a útisku, ktoré človeka ovládajú a držia ho v situácii smrti.
15. Plán života, ktorý Ježiš predstavuje a rozvíja, sa týka troch oblastí ľudských vzťahov: Boha, blížneho a veci.
Od fatalizmu k zodpovednosti Božích synov a dcér
16. Proti plánu smrti, ktorý na Boha pozerá ako na všemohúceho a strach vzbudzujúceho stvoriteľa, postavil Ježiš svoj plán života, ktorý zjavuje Boha ako Otca-Matku, ktorý namiesto toho, aby nám vnucoval nejaký osud, nám pomáha prekonať fatalizmus a cítiť sa ako slobodní a zodpovední spolupracovníci. Vzťahy k Bohu života sú podľa Ježiša vzťahy lásky a dôvery.
17. Zjavenie Otca tváre, ktoré nám Ježiš poskytol, je základom celého života veriaceho a stáva sa stredom jeho existencie. Tento Ježišov Boh je Bohom, ktorý rešpektuje našu slobodu. Neznámy Boh, ktorý sa zjavuje vo svojom vtelenom Synovi a pôsobením Ducha Svätého ničí všetky naše modly. Boh vždy väčší a jeden základ našej existencie.
18. Je to na základe tohto obrazu Boha nášho Pána Ježiša Krista, kedy sa nasadenie pre život môže stať realitou vo všetkých jeho rozmeroch.
Od rozdelenia k bratskému spoločenstvu
19. V pláne života, ktorý Ježiš predstavil a započal, sú vzťahy k ostatným ľuďom zhrnuté do prikázania lásky k blížnemu, založené na láske k Bohu celým srdcom, celou dušou a zo všetkých síl (por. Mt 27,37–39).
20. Vedený touto láskou stojí Ježiš na strane odstrčených a vylúčených na okraj spoločnosti, odsúdených na smrť mnohými spôsobmi: chudobných, chorých, žien, detí, hriešnikov, cudzincov. Im všetkým ponúka život. Bojuje proti všemu, čo sa tomu životu staví na odpor, rovnako ako proti všetkému, čo spôsobuje rozdelenie: na blížneho a ne-blížneho, na pohana a Žida, na muža a ženu.
21. Ľudská osoba je syntézou stvorenia, uskutočnenou vo Slove a cez Slovo (por. Kol 1,15–16; Ján 1,3), a preto má posvätný charakter, ktorý je jej daný od Boha. Ľudská bytosť sa v svetle Krista javí vo vesmíre ako ten, kto počuje Božie slovo a odpovedá na ne menom všetkých vecí ako Boží partner dialógu. Svojím vtelením sa Syn Boží „istým spôsobom zjednotil s každým človekom“.6 Kristus, ktorý je nám blízky a prítomný v každej ľudskej bytosti, „sa chcel osobitným spôsobom stotožniť s tými najslabšími a najchudobnejšími“,7 ako ukazuje text Mt 25,31–46.
22. Jedná sa o sviatostnú prítomnosť, ktorá zároveň zjavuje aj ukrýva. Vo tvári každej ľudskej bytosti môžeme stretnúť niečo z tváre Ježiša, Slova života. Tajomstvo Boha sa vyciťuje predovšetkým v neopakovateľnej skúsenosti každej osoby. Práve tak vo vzájomnosti muža a ženy. Ján Pavel II. vyzdvihol dôstojnosť ženy a „jej osobitný prínos pre život a pastoračné a misionárske pôsobenie cirkvi … ktorá očakáva (od žien) originálny prínos v jeho šírení … zvlášť pokiaľ ide o dôstojnosť ženy a úctu k ľudskému životu … a šírenie základných dober života a pokoja“.8
23. Nájdenie Boha prítomného v ostatných ľuďoch so sebou prináša zmenu v medzilidských vzťahoch a vedie k tomu, aby sme žili nasadenie konkrétnej a účinnej lásky: otvára nás všeobecnému bratstvu v cirkvi a vo spoločnosti a vyžaduje od nás nasadenie pre všetko, čo je spojené so životom, spoločenstvom a zdieľaním, počínajúc prednostnou voľbou v prospech chudobných, v nichž je Boží obraz „zatemnený, ba posmieval“.9
Od egoistického používania dober k zdieľaniu
24. V Ježišovom pláne života sa pretvárajú vzťahy k veciam. Sme pozvaní, aby sme od ich užívania (ktoré nás odcudzuje, zotročuje a privádza k tomu, že utláčame druhých a vystavujeme ich situácii smrti) prešli k ich využívaniu v slobode, a predovšetkým k ich zdieľaniu s druhými v spravodlivej a ľudskej spoločnosti pre všetkých. Skrze Ježiša by veci mali byť miestom stretnutia s Bohom a s bratmi a sestrami, prostriedkom zdieľania a spoločenstva medzi ľuďmi.
25. Ježišovo náboženské posolstvo v sebe obsahuje sociálne dôsledky, ktoré ústia v nasadení pre spravodlivosť ako prameň života. Tu sa ukazuje spoločenský a sociálny rozmer prikázania lásky. Ježiš hlásal Božie kráľovstvo a svoj plán života, ktorý v sebe nesie odozvy v štruktúrach ľudského spolužitia. Keď sa tieto štruktúry zakladajú na nespravodlivosti a utisku, menia sa v nástroj smrti. Ježišovo učenie na to mocne upozorňuje a prísne napomína a vyzýva k nasadení pre spravodlivosť-život.
K zamysleniu
Táto časť listu o Ježišovom poslaní je dôležitá z dvojitého dôvodu:
- môže byť jedným z konkrétnych spôsobov, ktorými naplníme výzvu pápeža Jána Pavla II. k tomu, aby v rámci prípravy na jubileum vtelenia bol rok 1997 „venovaný úvahám o Kristovi, ktorý je Otcom Slovom a stal sa skrze Ducha Svätého človekom“ (Tertio millenio adveniente 40);
- táto časť listu bude osnovou pre celú zvyšnú časť dokumentu, nazvanú „Terezie z Lisieux žije Ježišov plán života a vydáva o ňom svedectvo“.
