Na čo máme nárok, to chceme dostať do písmena, ale od druhých požadujeme, aby svoje práva uplatňovali zdrženlivo; svoje postavenie si bránime puntičkársky, ale po iných chceme, aby boli pokorní a ústupní; na blížneho si sťažujeme hneď, ale na nás by si nemal sťažovať nikto; keď niečo urobíme pre druhého, vždy nám to pripadá ako veľká láskavosť, ale to, čo on urobí pre nás, nám pripadá ničotné.
Filoteo, meraj rovnako a buď vo svojich činoch spravodlivá; vždy sa vžij do postavenia blížneho a jeho si predstav na svojom vlastnom mieste – tak budeš posudzovať správne; pri kúpe buď ako predavačka, pri predaji ako zákazníčka – a budeš predávať aj kupovať spravodlivo. Všetky tieto nespravodlivosti sú malé, a preto nezaväzujú k náhrade (ak len stroho požadujeme to, čo je pre nás výhodné), zato však nás zaväzujú k polepšeniu, veď sú to veľké nedostatky rozumnosti aj lásky…
(František Saleský /1567–1622/, Úvod do zbožného života, časť 3, kap. XXXVI)
